ANALÝZA: Osem superboháčov vlastní toľko, čo polovica populácie sveta

Davos 16. januára (TASR) - Priepasť medzi boháčmi a chudobnými nebola nikdy taká široká ako dnes. A prehlbujúca sa nerovnosť môže viesť k veľkej nestabilite. Vyplýva to z analýzy charitatívnej organizácie Oxfam, ktorú zverejnila pred začiatkom Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose.


Podľa štúdie je dnes priepasť medzi hŕstkou superboháčov a chudobnejšou polovicou svetovej populácie oveľa väčšia ako pred rokom.

Kým v roku 2015 vlastnilo 1 % najbohatších ľudí na svete väčší majetok ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, vlani to bolo už iba osem ľudí. Znamená to, že osem najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, teda 3,6 miliardy ľudí, uvádza sa v správe mimovládnej organizácie Oxfam, ktorá sa venuje boju proti chudobe vo svete a poukazuje na rastúcu nerovnomernosť rozdelenia bohatstva.

V porovnaní s minulým rokom sa nerovnosti medzi chudobnými a bohatými vo svete ešte zväčšili. Podľa vlaňajšej správy totiž majetok v takej hodnote ako chudobnejšia polovica ľudstva vlastnilo 62 ľudí.

"Roztváranie nožníc" medzi chudobnými a bohatými Oxfam považuje za priamy dôsledok udalostí, ako bolo referendum o vystúpení Británie z EÚ či víťazstvo Donalda Trumpa vo voľbách prezidenta USA, pretože "sú dôkazom" existencie "ekonomického modelu založeného na nerovnosti".

Agentúra Reuters uviedla, že k takémuto záveru dospelo zrejme aj Svetové ekonomické fórum, keďže vo svojich materiáloch konštatuje, že "rastúca nerovnosť a sociálna polarizácia medzi chudobnými a bohatými sú dvoma hlavnými rizikami pre ekonomiku v roku 2017".
 

Podniky pracujú v prospech bohatých

Oxfam vo svojej správe vyzýva na reorganizáciu globálnych ekonomických mechanizmov, ktoré "nesú zodpovednosť za nárast nerovnosti". Oxfam v tejto súvislosti upozorňuje na mzdové reštrikcie, daňové úniky a vyplácanie podielov akcionárom namiesto investovania do rozvoja firiem.

Oxfam vyzvala svetových lídrov, aby v Davose urobili viac, než len uznali existenciu tohto problému. No ak nepodniknú žiadne kroky, hnev a frustrácia verejnosti bude v dôsledku prehlbujúcej sa nerovnosti rásť. A to môže vyvolať otrasy a viesť k ďalším politickým zmenám podobným vlaňajšiemu víťazstvu Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách a rozhodnutiu Britov vystúpiť z Európskej únie.
 

Globálna ekonomika síce rastie, ale nerovnomerne. Príjmy najchudobnejších 10 % populácie sa v období 1988 - 2011 zvýšili o menej ako 3 USD ročne (2,81 eura), zatiaľ čo príjmy najbohatších 10 % v rovnakom období stúpli až 182-násobne.

Podniky by mali byť zdrojom životnej sily trhovej ekonomiky, ale namiesto toho pracujú v prospech bohatých, uvádza sa v analýze Oxfam.
 

Jeden z desať obyvateľov planéty musí vyžiť z menej ako 2 dolárov denne

Podľa Winnie Byanyimaovej, riaditeľky Oxfam, je zvrátené, ak hŕstka ľudí vlastní taký obrovský majetok a zároveň jeden z 10 obyvateľov planéty musí vyžiť z menej ako 2 dolárov denne.

"Nerovnosť uväznila stámilióny v chudobe; štiepi našu spoločnosť a podkopáva demokraciu," povedala.

Svet sa riadi falošnými pravidlami, ani tvrdenie, že trh vždy všetko vyrieši, už neplatí. Korupcia a rodinkárstvo trhy zdeformovali a je potrebné to napraviť, dodala.
 

Korporácie v snahe zvýšiť výnosy pre akcionárov a manažment, "žmýkajú" zamestnancov a dodávateľov, vyhýbajú sa plateniu daní a ovplyvňujú politikov, s ktorými sa "bratajú".

Schopnosť boháčov vyhýbať sa plateniu daní vlani názorne ukázal škandál s tzv. Panamským zoznamom (Panama Papers). Milióny uniknutých dokumentov odhalili, že panamská právnická firma Mossack Fonseca zakladala tzv. schránkové firmy pre zámožných a vplyvných klientov z celého sveta, ktorí sa tak vyhýbali daniam. Mnohí miliardári, a tiež firmy, tak v konečnom dôsledku zaplatili nižšie dane, ako ich zamestnanci.

Oxfam preto vyzýva svetových lídrov, ktorí sa majú zísť v Davose, aby podnikli kroky na nápravu a zmiernenie priepastných rozdielov medzi superboháčmi a chudobnými. Navrhuje napríklad zaviesť vyššie dane z majetku a veľkých príjmov. Ale tiež investície do verejných služieb a pracovných miest, lepšiu spoluprácu medzi vládami, ktorá by zabránila boháčom vyhýbať sa plateniu daní.
 

Miliardári systematicky platia nižšie úrokové sadzby než ich upratovačka

A podnikateľov Oxfam vyzýva, aby sa zaviazali, že budú platiť férový podiel na daniach a férové mzdy zamestnancov. Organizácia pripomína, že primárnym účelom ekonomiky je, aby z nej mali osoh všetci, nielen 1 % obyvateľov planéty, ale aj zvyšných 99 %.

Na nerovnosť vo svete v posledných rokoch upozorňuje aj vedenie Medzinárodného menového fondu a opakovane aj pápež František. Varujú pred zničujúcim účinkom tohto fenoménu, keďže odpor elít zrejme pomohol rozdúchať vzostup populistickej politiky.

Zakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates je príkladom, že veľké bohatstvo možno využiť na pomoc chudobným, uznáva Oxfam, ktorý však upozorňuje, že táto "filantropia vo veľkom" nerieši zásadný problém. "Naďalej existuje systém, keď miliardári systematicky platia nižšie úrokové sadzby než ich sekretárka či upratovačka," upozornil Oxfam.

Na čele rebríčka ôsmich najbohatších ľudí sveta je zakladateľ firmy Microsoft Bill Gates, zakladateľ odevnej firmy Zara Amancio Ortega, americký investor Warren Buffett, mexický magnát Carlos Slim Helú, zakladateľ spoločnosti Amazon Jeff Bezos, zakladateľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg, výkonný riaditeľ americkej firmy Oracle Larry Ellison a bývalý primátor New Yorku Michael Bloomberg.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR