03. mája 2019
Európsky parlament, archívna snímka. Foto: TASR/APBrusel/Bratislava 3. mája (TASR) - Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) voliči často dávajú hlas populistom nie preto, lebo veria, že tie dokážu skutočne riešiť ich problémy, ale preto, aby ukázali bežným stranám - ktoré ich sklamali - žltú, prípadne červenú kartu. Rozhodnutia Európskeho parlamentu pritom majú vo zvyšujúcej sa miere priamy vplyv na náš každodenný život. V rozhovore pre TASR to uviedol Janis Emmanouilidis z expertnej skupiny European Policy Center (EPC).
Emmanouilidis upozornil, že aj napriek názorovej a ideologickej rôznorodosti strán zastúpených v Európskom parlamente možno jeho zastúpenie rozdeliť na dve hlavné skupiny. Prvou sú štandardné etablované strany - tzv. liberálny tábor, ktorý podporuje doterajšie smerovanie Únie. Druhú skupinu podľa jeho slov tvoria strany, ktoré sa voči terajšiemu stavu vecí v Únii stavajú kriticky, pričom ich spája
"vízia budúcej spoločnosti, ktorá bude menej liberálna, uzavretejšia a nacionalistickejšia". Tieto skupiny spolu podľa Emmanouilidisa vytvárajú tzv. neliberálny tábor.
"Existujú indície, že množstvo z týchto strán bude v nadchádzajúcich voľbách do EP úspešné. Bude sa im podľa všetkého dariť lepšie než počas posledných volieb v roku 2014. Týka sa to určite Ligy Severu v Taliansku, Orbánovho Fideszu, ale aj Alternatívy pre Nemecko (AfD)," uviedol Emmanouilidis.
V tejto súvislosti však analytik zdôraznil, že strany neliberálneho tábora
"nebudú mať ani po voľbách v EP jednoznačne väčšinu. Tá zostane aj naďalej v rukách proeurópskych strán".
Emmanouilidis tiež nepredpokladá, že by sa neliberálnym stranám mohlo podariť "
vytvoriť v Európskom parlamente dlhodobo udržateľnú koalíciu". Dané strany sa totiž na problémoch zhodujú, pretrváva však medzi nimi značná rôznorodosť názorov na to, ako ich riešiť.
Za rastom popularity neliberálnych strán v EP analytik vidí najmä
"vysokú mieru neistoty, ktorú pociťujú široké vrstvy európskeho obyvateľstva". Zdôrazňuje však, že jej zdrojom nie je len často spomínaný "strach z vývoja socioekonomickej situácie", ale mnohí občania EÚ majú tiež obavy o zachovanie svojej identity a kultúry.
Všetky tieto obavy a neistoty následne - podľa Emmanouilidisových slov - vytvárajú pôdu pre názor, že
"etablované strany nie sú schopné na očakávané hrozby efektívne reagovať".
Analytik však v tejto súvislosti poukazuje na to, že občania EÚ sa často snažia práve prostredníctvom podpory neštandardných strán vo voľbách do EP "
ukázať žltú alebo červenú kartu" etablovaným stranám. Mnohí pritom podľa jeho názoru v skutočnosti
"neveria, že tieto (neliberálne) strany dokážu ich problémy skutočne riešiť".
Ľudia si často neuvedomujú, že množstvo zákonov a nariadení,
"ktoré priamo ovplyvňujú ich každodenný život, je schvaľovaných na európskej úrovni - vrátane EP", myslí si Emmanouilidis. Poukazuje na to, že "Európsky parlament v posledných desaťročiach neustále zvyšoval svoju silu a vplyv" na rozhodovacie procesy v Únii.
"Naše ekonomiky sú závislé od spoločného trhu a práve v EP sa pravidelne rozhoduje o spôsobe, ako spoločný trh funguje. Takisto sú tam prijímané rozhodnutia, ktoré priamo ovplyvňujú stabilitu eura, a to má na životy ľudí v eurozóne jednoznačne priamy dosah," konštatoval analytik.
Emmanouilidis podotkol, že pred Úniou a novým europarlamentom "stojí v nadchádzajúcom politickoinštitucionálnom cykle množstvo dôležitých výziev. Medzi ne budú patriť
"otázka konkurencieschopnosti EÚ na svetovom trhu, klimatické zmeny, ale aj následky finančnej a utečeneckej krízy posledných rokov".
"Určite nás čakajú aj nové, zatiaľ len ťažko predvídateľné búrky, ktoré bude možné efektívne riešiť iba na európskej úrovni", uzatvoril Emmanouilidis.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR