Analytik Ďurana: Nechceme žiť v štáte, ktorý budú riadiť analytici a úradníci bez zodpovednosti

Boj proti netransparentnému úniku verejných prostriedkov v najväčšej miere prispel k volebnému víťazstvu takzvanej demokratickej opozície. Úmysel chvályhodný, lenže nepôjde to ľahko.

Kontrola tendrov nad milión eur

Už po prvých rokovaniach si štyria lídri strán rokujúcich o vládnej koalícii dali za úlohu úplne stransparentniť výdavky vo verejných financiách. V tom by mal pomôcť aj aktívnejší prístup Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý je zriadený pri Ministerstve financií SR.

Spustiť hranicu povinných kontrolovaných investičných výdavkov v štátnej správe zo súčasných 40 miliónov na milión eur je plán, na ktorom sa zhodla celá budúca vládna koalícia. Otázne je, či sa to vôbec dá ako to zrealizovať.

Veľký nárast kontrolovaných výdavkov

Takto znížená hranica kontroly výdavkov by zároveň znamenala enormný nárast kontrol, čo by so súčasnou kapacitou útvar mohol zvládnuť len ťažko.

Podľa riaditeľa útvaru Štefana Kišša by zo súčasných 27 mal počet kontrol stúpiť na 200 až 400. Súčasných osem analytikov by to pravdepodobne nestíhalo a nevyhnutné by bolo prijať možno aj niekoľko desiatok ďalších.

Aj súčasná 40-miliónová hranica naráža na problémy

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana povedal, že návrh znížiť hranicu kontrolovaných výdavkov na milión eur by vedel pochopiť, ak by to bol predvolebný návrh Igora Matoviča.

Ale teraz, keď má možnosť zostavovať vládu, by si podľa neho mal uvedomiť, že aj súčasná 40-miliónová hranica naráža na problémy. Poukázal pri tom napríklad na výstavbu rýchlostnej cesty R2, ktorá je podľa útvaru nerentabilná.

V decembri minulého roku ÚHP o tendri na výstavby úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou konštatoval, že „nápad (stavať) za štvrť miliardy v náročnom teréne a vo vysokom stupni environmentálnej ochrany v blízkosti národného parku má veľa rizík a znakov zlého projektu. Projekt je spoločensky nenávratný a vzhľadom na extrémne zložitú krasovú geológiu horského masívu a pre neúplnosť projekčných podkladov a úradných rozhodnutí nesie vysoké riziko prekročenia nákladov a oneskorenia výstavby.“

Podľa Ďuranu je otázne, či sa nová vláda bude riadiť nálezmi útvaru a spomínanú výstavbu sa pokúsi zastaviť, či zmeniť.

Ďalší problém je, že spoliehaním sa na ÚHP by sa ministerstvo zbavilo politickej zodpovednosti. „Nechceme žiť v štáte, ktorý budú riadiť analytici a úradníci, ktorí nenesú žiadnu zodpovednosť,“ konštatoval pre webnoviny Ďurana.

V krajine existujú podľa neho aj iné mechanizmy kontroly cien obstarávania, napríklad Najvyšší kontrolný úrad SR či Úrad pre verejné obstarávanie.

Môže to predĺžiť verejné obstarávania

Kontrola investičných výdavkov prostredníctvom ÚHP môže ešte viac predĺžiť vypísané tendre. Už aj tak patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré realizujú výberové konania najpomalšie.

Slovenské ministerstvá, štátne inštitúcie a štátne podniky obstarávajú tovary a služby v napríklad porovnaní s Českom dvojnásobne dlhšie, navyše zrušia každú štvrtú súťaž.

Podľa analýzy projektu zindex.sk bola priemerná dĺžka verejného obstarávania na Slovensku 109 dní.