Analytik: Bezpečnostná situácia na Ukrajine je viac-menej stabilná

Bratislava/Praha 12. januára (TASR) - Bezpečnostná situácia na celom území Ukrajiny je od začiatku roka 2015, keď došlo k bitke o mesto Debaľceve v Doneckej oblasti, viac-menej stabilná. Zásady prímeria sa stále nedodržiavajú. V rozhovore pre TASR to uviedol Michal Lebduška, analytik z českého výskumného centra Asociácia pre Medzinárodné otázky (AMO).


"Frontová línia je odvtedy zamrznutá a až na ojedinelé, zvyčajne priamo cielené incidenty, ako bola napríklad vražda novinára Pavla Šeremeta v Kyjeve v júli 2016 alebo aktivistky Aminy Okujevovej neďaleko Kyjeva v októbri 2017, sa na Ukrajine nič zvláštne, k čomu by skôr nedochádzalo, nedeje," povedal odborník na politický, bezpečnostný a spoločenský vývoj na Ukrajine.

Zásady prímeria sa podľa Lebdušku nikdy nedodržiavali a nie je tomu tak ani v súčasnosti. "Najlepšie to ilustruje fakt, že len pár dní po uzavretí druhej Minskej dohody vyvrcholila bitka o mesto Debaľceve. Len za rok 2017 padlo na východe Ukrajiny 191 príslušníkov ukrajinskej armády a ďalších 174 bolo zranených. Boje teda nie sú intenzívne, ale neustále pokračujú."

Pokiaľ ide o ukrajinskú politiku, tá sa podľa Lebdušku polarizovala na dva tábory. "Stoja proti sebe prezident Porošenko s vládou Volodymyra Hrojsmana a proreformní aktivisti, ku ktorým sa pridávajú aj politické strany a osobnosti, ako sú starosta Ľvova Andrij Sadovyj, bývalá premiérka Julia Tymošenková, bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ale aj ukrajinskí nacionalisti," objasnil analytik.

Ďalej spresnil, že "časť tohto hnutia je autenticky proreformná a požaduje okrem iného zmenu volebného zákona či vznik antikorupčného súdu, zatiaľ čo iní sledujú výhradne vlastné politické ciele, ktorými sú znovuzískanie významnej politickej moci (Tymošenková) či osobná pomsta prezidentovi (Saakašvili)".

Analytik opísal aj súčasné nálady v spoločnosti.

"Stále platí, že v spoločnosti v súvislosti s udalosťami od roku 2014 zásadným spôsobom vzrástla podpora akokoľvek v najbližších rokoch nereálneho vstupu do Európskej únie aj NATO. Tá sa pohybuje okolo 50 percent. Klesla podpora Ruskom vedených integračných organizácií v postsovietskom priestore. Tento variant je v súčasnosti absolútne mimo hry."


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR