 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
13. júna 2015
Analytička: Reakcia EÚ na prisťahovalcov je pomerne zdržanlivá
Ak má byť Európska únia spoločným priestorom, musia sa jej členské krajiny dokázať spoločne postaviť aj k imigrácii, uviedla v rozhovore pre TASR riaditeľka Centra pre ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/APPríliv utečencov z Blízkeho východu a krajín tretieho sveta do EÚ sa od roku 2012 rapídne zvyšuje. Ako je EÚ pripravená integrovať rastúci počet prisťahovalcov? A ako je na tom Slovensko?
"Je to veľmi komplikovaná, ťažká téma, pretože doteraz záťaž prijímania utečencov znášajú v podstate iba krajiny v okolí Stredozemného mora, kam utečenci prevažne prichádzajú. O ostatných krajinách sa nedá povedať, že sú nepripravené. Štáty západnej Európy už dlhodobo prijímajú pomerne vysoké počty utečencov, napríklad Británia či Švédsko. Je pravda, že teraz je situácia kritickejšia. Krízy na Blízkom východe sú také vážne, že počet utečencov veľmi výrazne narastá. Mnohé západoeurópske krajiny však už majú kvalitné integračné politiky. Dokážu do veľkej miery mnohých utečencov integrovať. Otázne je vždy množstvo ľudí, ktoré dokážu absorbovať. Čo sa týka Slovenska, situácia je oveľa komplikovanejšia. Stále máme imigračnú politiku natoľko prísnu a uzavretú, že udeľujeme len veľmi malé množstvo azylov tým, ktorí sem prichádzajú ako utečenci. Zároveň príliš neumožňujeme bežným cudzincom, ktorí prichádzajú z rôznych krajín nie ako utečenci, ale ako bežní migranti, vstupovať do krajiny a integrovať sa tu. Integračné politiky, ktoré sú zamerané na ľudí, ktorých sme sem už vpustili, sú absolútne zlyhávajúce a takmer neexistujúce. Existujú na papieri, ale v praxi je to veľmi slabé."
V médiách sa začal objavovať termín "prisťahovalecká kríza". Existuje vôbec, či je problémom skôr európska reakcia na zvyšujúci sa počet migrantov?
"Reakcia EÚ je pomerne zdržanlivá a vyplýva pravdepodobne aj z nastavenia spoločnosti a toho, ako obyvatelia vnímajú príchod utečencov. Ale sú krajiny, ktoré prijímajú oveľa viac utečencov, napríklad zo Sýrie alebo Iraku. A nie sú to práve krajiny EÚ. Napríklad Turecko ešte donedávna prijímalo veľké množstvo utečencov. Libanon ich prijal až milión. Takže sú krajiny, ktoré to dokážu robiť napriek tomu, že je to pre ne nepochybne veľmi ťažké. Postoj EÚ je podľa mňa zatiaľ nejednoznačný, lebo neexistuje jasná dohoda, ako by prijímanie utečencov malo vyzerať. Ale zároveň si myslím, že zdieľanie nákladov týkajúcich sa migrácie nie je zlá myšlienka. Taliansko a Grécko, prípadne Španielsko, v súčasnosti musia do veľkej miery znášať nápor alebo to množstvo prichádzajúcich ľudí. Preto by sa EÚ, ak má byť nejakým spoločným priestorom, mala dokázať spoločne postaviť k tejto téme a pomôcť týmto krajinám zvládnuť túto situáciu. Zdá sa mi spravodlivé, z filozofického hľadiska alebo z hľadiska, že by EÚ mala vystupovať ako jednotná inštitúcia, aby jednotlivé krajiny zdieľali aj túto situáciu."
V súčasnom diškurze o tejto imigračnej vlne v EÚ aj na Slovensku zaznievajú často tie isté informácie a argumenty pre aj proti. Čo podstatné z Vášho pohľadu vo verejnej diskusii chýba a malo by zaznieť?
"Diskusia je momentálne náročná a intenzívna. Situácia je veľmi ťažká, pretože v mnohých krajinách aj v južnej Európe narastá nezamestnanosť. Majú tam pomerne veľké sociálne napätia. Dá sa pochopiť, že obyvatelia majú isté obavy. Treba si ale uvedomiť, že do týchto krajín migranti vždy prichádzali. Mnohé štáty aj v západnej Európe už majú vysoký podiel prisťahovalcov. Tá situácia sa dá do istej miery zvládnuť. Samozrejme, je potrebné prijať vhodné politiky na to, aby tí ľudia, ktorých prijmeme ako utečencov, sa do spoločnosti naozaj integrovali, aby nezostali na predmestiach, aby nezostali chudobní, aby sa nestali obeťami vykorisťovania. V EÚ je to veľká téma. Migranti sú veľmi často obeťami obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania. Toto je podľa mňa najväčšia záťaž na tie krajiny: ako po prijatí migrantov zabezpečiť, aby sa z nich nestávali obete negatívnych politík a aby to malo vplyv na sociálnu súdržnosť tých spoločností. Podľa mňa sa málo hovorí o tom, ako zabezpečiť, aby obyvatelia jednotlivých krajín dokázali prijať utečencov. S tým by bolo potrebné pracovať oveľa viac. Vidíme, čo sa deje na Slovensku, kde je tiež voči tomu obrovský odpor. Som presvedčená, že to pramení z veľkej neznalosti témy. Ľudia nevedia, čo by to znamenalo. Majú neopodstatnený strach z niečoho, čo je neznáme. Naše výskumy v CVEKu napríklad ukazujú, že ľudia si myslia, že na Slovensku prijímame veľmi veľa utečencov. Pritom na Slovensku udeľujeme 10-15 azylov ročne. Takže podľa mňa by mali krajiny EÚ oveľa viac komunikovať svojim obyvateľom všetky okolnosti, ktoré s imigráciou súvisia. A dokázali sprostredkovať tú situáciou tak, aby sa ľudia nemuseli neopodstatnene báť. To je podľa mňa niečo, čo v tej diskusii chýba."
Elena Gallová Kriglerová pôsobila od roku 2001 do roku 2005 v Inštitúte pre verejné otázky ako výskumníčka v programe Národnostné menšiny. V tomto období spolupracovala na mnohých projektoch zameraných na situáciu Rómov na Slovensku, predovšetkým na oblasť chudoby, sociálneho vylúčenia a problematiku interetnických vzťahov.
V Centre pre výskum etnicity a kultúry pôsobí od januára 2006 ako analytička. Vo svojej práci sa špecializuje predovšetkým na realizáciu sociologických výskumov a analýz zameraných na oblasť vzdelávania detí patriacim k národnostným menšinám a detí cudzincov. Od roku 2012 sa intenzívnejšie venuje aj právam detí vo všeobecnosti. Okrem týchto hlavných tém sa zaoberá aj interetnickými vzťahmi, postojmi majority k menšinám a témou integrácie migrantov do spoločnosti. Spolupracovala na mnohých analýzach menšinovej politiky, ktoré CVEK realizoval v uplynulých rokoch.
V Centre pre výskum etnicity a kultúry pôsobí od januára 2006 ako analytička. Vo svojej práci sa špecializuje predovšetkým na realizáciu sociologických výskumov a analýz zameraných na oblasť vzdelávania detí patriacim k národnostným menšinám a detí cudzincov. Od roku 2012 sa intenzívnejšie venuje aj právam detí vo všeobecnosti. Okrem týchto hlavných tém sa zaoberá aj interetnickými vzťahmi, postojmi majority k menšinám a témou integrácie migrantov do spoločnosti. Spolupracovala na mnohých analýzach menšinovej politiky, ktoré CVEK realizoval v uplynulých rokoch.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
