Analytici vidia pri možnej výnimke z dlhovej brzdy pozitíva i riziká

Bratislava 22. februára (TASR) - Názory odborníkov na prípadné zmeny v ústavnom zákone o dlhovej brzde sa rozchádzajú. Na jednej strane by Slovensko mohlo využiť príležitosť aktuálne lacnejšieho financovania sa na trhu na podporu ekonomického rastu, na druhej strane väčšie zadlžovanie môže do budúcnosti priniesť riziká, upozorňujú analytici oslovení TASR.


Diskusiu o možnej investičnej výnimke v ústavnom zákone o dlhovej brzde chce otvoriť strana Smer-SD. Zákon stanovuje limity na verejný dlh, ako aj opatrenia, ktoré musí daná vláda prijať, ak hranicu prekročí. Podľa Fica je však v súčasnosti vhodná doba na to, aby si štát požičal množstvo peňazí a potom ich investoval do potrebných infraštruktúrnych projektov. "Slovensko má kvalitné verejné financie, vracia sa nám to v podobe záporných úrokových sadzieb. Je preto veľmi vhodná doba na masívne investovanie," vyhlásil v tejto súvislosti Fico.

Návrh na zavedenie investičnej výnimky víta analytik J&T Banky Stanislav Pánis. "Štát by mal využiť lacné refinancovanie na pritlačenie rastového plynu cez veľké infraštruktúrne projekty bez ohľadu na legislatívu o dlhovej brzde, či záväzky voči Bruselu," tvrdí. Pravidlá v zákone boli podľa neho konštruované v čase, keď záporné úrokové sadzby boli nepredstaviteľné. "Preto by sa ich v aktuálnych podmienkach azda oplatilo ignorovať. Je nezmyslom konsolidovať, keď peniaze ležia v podstate zadarmo na ulici dlhopisového trhu," myslí si Pánis.

Okrem toho zákon o rozpočtovej zodpovednosti považuje za "bezzubý". "Považujem ho len za signál politikov, aby deklarovali verejnosti, že sa chcú správať zodpovedne. Inak som v ňom nikdy nevidel veľký zmysel. Vláda, ktorá ho bude chcieť obísť a bude chcieť zadlžovať Slovensko, má páky na to, aby to aj urobila," obáva sa analytik. Napríklad pri dosiahnutí najvyššej štvrtej hranice dlhovej brzdy je potrebné hlasovanie v parlamente o dôvere vláde. "Ak má vláda parlamentnú väčšinu, čo v zásade väčšinou má, nebude to problém," dodal Pánis.

Naklonený možnému zavedeniu investičnej výnimky naopak nie je hlavný ekonóm Tatra banky Róbert Prega. Ako upozornil, slovenská ekonomika sa vyvíja pozitívne, prekvapujú aj daňové príjmy. "Napriek tomu rýchlosť konsolidácie verejných financií nie je taká silná, že by nemohla byť lepšia. Práve naopak, určite by mohlo Slovensko konsolidovať rýchlejšie. Za týchto predpokladov uvažovať o tom, že nájdime nástroj, otvorme si dvere, aby sme si mohli ešte viac požičať, lebo skvele zainvestujeme a tie zdroje sa nám v budúcnosti vrátia je veľmi ľúbivé, ale rizikové. Skôr to môže z dlhodobého hľadiska poškodiť slovenskej ekonomike," myslí si analytik.

Navyše podľa neho nízke úrokové sadzby na trhu už v súčasnosti v konečnom dôsledku pomáhajú výške deficitu aj dlhu. "Veľká časť záväzkov z minulosti, drahšie dlhopisy, boli nahradené novými. Deficit alebo dlh by bol vyšší, ak by sadzby neboli nízke," tvrdí Prega s tým, že treba myslieť do budúcnosti, kedy úrokové sadzby môžu začať opäť stúpať.

Preto by bolo podľa neho lepším riešením, ak by sa viac prihliadalo na vyhodnocovanie výdavkov. "Slovenské verejné financie potrebujú viac posudzovať zmysluplnosť jednotlivých výdavkov, vedieť správne priorizovať, možno niektoré programy pravidelne vyhodnocovať a redukovať a tam nachádzať zdroje. Nielen hľadať tú ľahšiu cestu, že je výhodný čas na pôžičky, tak si požičajme ešte viac a potom niekedy to budeme splácať," dodal Prega.

Na plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti dohliada nezávislá fiškálna rada. Tá sa k prípadnej výnimke vyjadrí, až keď by bol predstavený konkrétny návrh. "Aktuálne pozitívne hodnotím, že sa dlh v pomere k HDP začal od roku 2013 znižovať, za rok 2015 by sa mohol dostať do prvého sankčného pásma, a že vláda potvrdzuje svoj zámer dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018," skonštatoval pre TASR predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko.

Upozornil, že návrat k opätovnému rastu dlhu z akéhokoľvek dôvodu by oddialil dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu a aj dlhodobo udržateľného stavu verejných financií. Rozpočtová rada vypracovala aj štúdiu o bezpečnej hodnote dlhu. "Vyplýva z nej, že dlh k HDP na úrovni 40 % predstavuje akceptovateľnú mieru rizika bankrotu aj v "zlých časoch", teda v časoch výraznejšieho ekonomického poklesu výkonnosti hospodárstva," dodal Šramko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR