Analytici odhadujú spomalenie hospodárstva vo štvrtom štvrťroku

BRATISLAVA 10. februára (WEBNOVINY) - Silný dopad hospodárskeho spomalenia sa v slovenskej ekonomike zrejme výraznejšie prejaví už v makrodátach za posledný štvrťrok minulého roka. Analytici oslovení agentúrou SITA totiž odhadujú hospodársky rast za štvrtý kvartál v rozpätí od 3 % do 4 %, čo by znamenalo spomalenie zhruba na pol plynu zo 7-percentného rastu v treťom štvrťroku. Štatistický úrad SR (ŠÚ) rýchly odhad ekonomického rastu za posledný štvrťrok zverejní v piatok 13. februára. "Každopádne možno očakávať, že aj výsledok za posledný štvrťrok vlaňajšieho roka nám pripomenie, že malá a otvorená ekonomika, akou je Slovensko, sa nemôže odstrihnúť od pupočnej šnúry externého dopytu. Práve ten sa v predošlých rokoch pričinil o to, že sme sa mohli hrdiť mimoriadnymi tempami reálneho hospodárskeho rastu bez obáv z nedravej a neudržateľnej expanzie, teda prehriatia," konštatoval na margo očakávaných čísel analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Hlavným faktorom spomalenia hospodárskeho rastu tak podľa neho bezpochyby bude výrazné oslabenie zahraničného dopytu. "Koncoročné oslabenie reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) je tak najmä a v prvom rade funkciou vážnejšieho hospodárskeho oslabenia na našom dominantnom exportnom teritóriu, teda v eurozóne, kam smeruje viac ako 50 % exportu, ale aj v susedných trhoch Visegrádskej štvorky," dodáva Vaňo.


Údaje o hospodárskom raste však nebude oslabovať iba pokles zahraničného dopytu ale aj jednorazový vysoký nárast bázy, o ktorú sa koncom roka 2007 postarali obchodníci s cigaretami. "Vlaňajšie predzásobenie cigaretami znamená silnú porovnávaciu bázu pre rast v poslednom štvrťroku," konštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Ekonomiku tak zrejme v posledných troch mesiacoch minulého roka držala ako tak nad vodou spotreba. "Motorom rastu ekonomiky by mal zostať domáci dopyt a v rámci neho spotreba domácností," uvádza analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Aj v poslednom štvrťroku sa Slovensko na rozdiel od niektorých susedných trhov ešte tešilo reálnemu rastu maloobchodných tržieb, hoci miernejším tempom. "Nemožno sa však tváriť, že by vo výhľade na budúci rok domáci dopyt, hoci ho okrem spotreby domácností podporí aj expanzia štátneho rozpočtu, dokázal úplne kompenzovať výpadok externého dopytu," dodáva Vaňo. Podľa neho je dôvodom na zvýšenú opatrnosť aj to, že oslabenie externého dopytu a sprievodné zníženie zamestnanosti exportných firiem sa dotýka spotrebiteľskej dôvery a vedie k zníženiu sklonu k spotrebe. "Preto možno okrem oslabenia externého dopytu právom očakávať aj miernejšie dynamiky konečnej spotreby domácností," konštatuje analytik Volksbank Slovensko.


Zároveň s očakávanými číslami za štvrtý štvrťrok sa však už postupne zhoršujú aj vyhliadky na rok 2009. Prvá v tomto roku s revíziou prišla Európska komisia, ktorá aktuálne predpovedá Slovensku hospodársky rast na úrovni 2,7 %. Nasledovala Národná banka Slovenska s revíziou z pôvodných 4,7 % na 2,1 %. Po nej prišlo s pesimistickejšími vyhliadkami aj ministerstvo financií. To svoje novembrové prognózy rastu na úrovni 4,6 % zrevidovalo na 2,4 %. V pondelok zverejnila svojho hodnotiacu správu Slovenska Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s optimistickým scenárom a odhadom tohtoročného ekonomického rastu krajiny na úrovni 4 %. V ten istý deň však generálny tajomník OECD Angel Gurría priznal, že tento rast zrejme nebude reálny a aj organizácia sa v marcovej aktualizácii priblíži k 2 %.


S ešte pesimistickejším scenárom pritom prichádza dánska investičná banka Saxo Bank. Podľa nej sa totiž ani Slovensko nevyhne recesii a svoje doterajšie pesimistické prognózy hovoriace o 0,5 až 1-percentnom poklese slovenskej ekonomiky ešte zrevidovala smerom nadol. "Medzičasom sme boli nútení predpokladaný rast HDP upraviť na mínus 2,5 %. Dôvodom ešte negatívnejších prognóz je očakávanie prepadu eurozóny, ktorý zasiahne aj krajiny stredoeurópskeho regiónu, a teda aj Slovensko," tvrdí hlavný stratég Saxo Bank Christian Blaabjerg. "Vysoké percento slovenského exportu mieri do krajín Európskej únie a v prípade, že sa naše predpovede naplnia a dôjde k výraznému zníženiu dopytu, slovenský export čaká prepad, ktorý sa nevyhnutne odrazí aj na prepade HDP," dodáva Blaabjerg. Dôvodom má byť predovšetkým spomalenie dopytu po automobiloch, pretože automobilový priemysel tvorí až pätinu slovenského exportu. Spomalenie hospodárskeho rastu podľa Saxo Bank následne povedie k nárastu nezamestnanosti, ktorá by mala v roku 2009 dosiahnuť úroveň 11 % a v roku 2010 ešte stúpnuť na 13 %.


SITA