Analytici: Finančná gramotnosť na Slovensku je nízka a stále klesá

Bratislava 21. októbra (TASR) - Úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku je nízka a má klesajúcu úroveň. Na štyri základné otázky testujúce finančnú gramotnosť vedelo správne odpovedať iba 9,6 % domácností, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 10,6 %. Dôsledkom finančnej negramotnosti môžu byť zlé rozhodnutia pri sporení na dôchodok, voľbe úveru, výbere dôchodkových fondov či finančných aktív. Upozorňujú na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS).


Národná banka pridala k prieskumu o finančnej situácii a spotrebe domácností štyri základné otázky testujúce finančnú gramotnosť. Výsledky prieskumu ukázali slabú finančnú znalosť domácností. Pritom v teste na otázky odpovedajú osoby, ktoré majú v rodine najväčší prehľad o financiách. "Finančná gramotnosť ostatných členov domácností je preto pravdepodobne ešte nižšia," podotkli analytici NBS.

Na otázku, ktorá hodnotí schopnosť rozlíšiť základné charakteristiky úverov na bývanie, odpovedalo správne necelých 50 % respondentov. "Keďže otázka mala iba dve relevantné alternatívy, podobná 60 % úspešnosť sa dá dosiahnuť náhodným výberom. V skutočnosti však respondenti pristupujú k otázkam veľmi úprimne a ak nevedia odpovedať, priznajú to (39 %), kým nesprávnu odpoveď označilo iba 12 %. Preto je potešujúce skôr to, že z tých domácností, ktoré majú úver na bývanie, dokázalo správne odpovedať 70 %. Tiež však pri nich stúpol počet nesprávnych odpovedí na 16 %," priblížili analytici NBS. Zadlženie domácností na Slovensku pritom rastie, podľa analytikov je preto dôležité zlepšenie znalostí o charakteristikách najbežnejších finančných produktov.

Druhá otázka sledovala porozumenie časovej hodnote peňazí a úročeniu. Správne pri nej odpovedali dve tretiny domácností. Slovenské domácnosti vychádzajú pri nej podpriemerne, najmä v porovnaní s krajinami západnej Európy.

Tretia a štvrtá otázka boli zamerané na riziko investícií. Práve pri nich majú Slováci najmenšie vedomosti. Podarilo sa pri nich uspieť domácnostiam, ktoré majú s cennými papiermi praktickú skúsenosť. "Schopnosť posúdiť rizikovosť investícií by však nemala byť doménou len tých domácností, ktoré priamo vlastnia cenné papiere. Väčšina domácností má skúsenosti s druhým alebo tretím pilierom, alebo s podielovými fondmi. Drvivá väčšina nerozumie správne riziku investícií, nemalo by nás prekvapiť teda, že skoro 80 % úspor v druhom pilieri je dlhodobo umiestnených v málo výnosných dlhopisových fondoch," upozornili na to analytici NBS.

Finančná gramotnosť však rastie s celkovým vzdelaním. "Kým celkovo 9,6 % domácností správne odpovedalo na všetky otázky, medzi vysokoškolskými je to 17,6 %. To ukazuje, že lepšie všeobecné vzdelanie zlepšuje aj finančnú gramotnosť, ale stále nie dostatočne," tvrdia analytici. Na dosiahnutie správneho zodpovedania všetkých otázok napríklad na úroveň 50 % - ako napríklad v Nemecku alebo v Holandsku, je podľa analytikov potrebné výrazne zlepšiť finančné vzdelávanie na stredných školách a pomôcť aj súčasnej dospelej populácii.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR