Analytici: Dôležitými témami volieb do EP sú migrácia či sociálna únia

Berlín 22. mája (TASR) – Migrácia, sociálna únia, ochrana klímy, reforma autorského práva či európska integrácia predstavujú najvýznamnejšie oblasti záujmu voličov pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu (EP). Zhodujú sa na tom viacerí analytici z Nemecka.


Spoločnou témou, ktorá je v každej z členských krajín Európskej únie vysoko politizovaná, je migrácia, povedala v rozhovore pre TASR profesorka európskych štúdií na Univerzite Otta von Guerickeho v nemeckom Magdeburgu Eva Heidbrederová.

"Táto téma je naďalej aktuálna aj preto, že EÚ sama osebe nemá žiaden vplyv na migračné toky a ešte stále nenašla spoločné riešenie v rámci Únie, ako by sa mali členské štáty s touto situáciou vyrovnať."

Opačný názor vyjadril v tejto súvislosti Manfred Müller z berlínskeho Inštitútu pre európsku politiku (IEP). Migračná politika bola podľa neho v centre politickej debaty v Nemecku v rokoch 2015-18. Už niekoľko mesiacov však v popredí nestojí. "Pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa síce usiluje urobiť z nej ústrednú tému predvolebného boja, ale je veľmi otázne, či sa jej s tým podarí uspieť," hovorí.

Zároveň pripomína, že veľkú rezonanciu vyvolali v nemeckej spoločnosti študentské protesty na ochranu klímy – tzv. Fridays for Future – či reforma autorského práva.

V tom s ním súhlasí aj Robert Stüwe z bonnského Centra pre výskum európskej integrácie (ZEI). Predovšetkým mladí ľudia sa podľa neho obávajú, že nová smernica autorského práva, ktorú koncom marca schválil EP a v apríli i členské krajiny EÚ, povedie k tomu, že internetové platformy začnú používať filtre, ktoré budú cenzurovať nahrávaný obsah.

"Mohlo by tak dôjsť k nedemokratickým obmedzeniam používania internetu," varuje a pripomína, že proti novým nariadeniam už protestovali tisíce ľudí. "Skutočnosť, že jedna zo smerníc EÚ vzbudila také veľké kontroverzie a verejnú diskusiu, môže spôsobiť, že účasť Nemcov vo voľbách do EP bude vyššia než v minulosti," vysvetľuje Stüwe.

Za pozitívny znak európskej integrácie považuje, že univerzity vo Varšave, v Krakove, Prahe, Bratislave či Budapešti sa stávajú čoraz obľúbenejším cieľom pobytov nemeckých študentov a výskumných pracovníkov v rámci programu Erasmus+.

"Z dlhodobého hľadiska môže výmena skúseností a spolupráca medzi univerzitami krajín V4 a Nemecka prispieť k tomu, že ich rozličné pozície týkajúce sa sporných bodov – akými sú azylová politika, právny štát či dovoz plynu z Ruska – sa k sebe priblížia," uviedol Stüwe .

Na stúpajúcom záujme o voľby do EP sa zhodujú takmer všetci oslovení analytici. "Sú to zrejme najdôležitejšie európske voľby, aké sme doposiaľ mali," tvrdí Eva Heidbrederová.

A to nielen z dôvodu, že EP je jedným z hlavných orgánov EÚ, ktorý spolurozhoduje o zásadných politických záležitostiach. Hlasovanie o viacročnom rozpočte EÚ a brexite sa totiž bude konať "v situácii, keď musíme vychádzať z toho, že do EP sa pravdepodobne dostane ešte viac zástupcov eurokritických a protieurópskych strán," vysvetľuje.

"Ťažisková je pre mňa otázka, ako EÚ dokáže popri hospodárskej integrácii rozvíjať i sociálnu úniu – to znamená, ako je schopná chrániť a zlepšovať sociálnu starostlivosť pre svojich občanov. Na otvorenom trhu, ktorý celkovo posilňuje ekonomiku všetkých členských štátov, musíme spoločne premýšľať aj o pravidlách prerozdeľovania blahobytu medzi jednotlivé štáty i v rámci nich," dodáva Heidbrederová.

"Zatiaľ čo v roku 2014 boli v centre pozornosti mnohé 'krízy' – napríklad kríza meny euro či utečenecká kríza (ktorá naplno prepukla v roku 2015) -, sledovanie vývoja brexitu viedlo k tomu, že väčšina Nemcov opäť zastáva názor, že EÚ pre nich prináša výhody," je presvedčená Heidbrederová.

Brexit ako volebná téma v Nemecku však podľa Manfreda Müllera nezohráva významnú úlohu, keďže veľké politické strany zastávajú v tomto smere rovnaké postoje.

"Aj protieurópska AfD, ktorá v minulosti brexit označovala za ukážkový príklad a otvorene požadovala vystúpenie Nemecka z EÚ, sa medzičasom k tejto téme stavia skôr zdržanlivo. V nemeckých médiách sa brexit vykresľuje väčšinou ako veľký problém Británie, ktorý si však britská politika zapríčinila sama," objasňuje.

Osobitosťou volieb do EP v Nemecku je, že na rozdiel od národných či regionálnych volieb neexistuje nijaká hranica zvoliteľnosti, hovorí Müller. Do EP sa tak môžu dostať i najmenšie strany, ktoré získali jedno percento hlasov. Mnohí voliči preto využívajú voľby do EP ako príležitosť voliť práve tieto malé strany, ktoré na úrovni národnej politiky nezohrávajú významnú úlohu. Vo voľbách v roku 2014 sa do EP dostalo sedem takýchto strán, konštatuje.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR