Americký režisér Elia Kazan sa narodil pred 105 rokmi

Istanbul/Bratislava 6. septembra (TASR) - Americký spisovateľ, scenárista, divadelný a filmový režisér Elia Kazan má grécky pôvod. Narodil sa gréckym rodičom 7. septembra 1909 v Istanbule (vtedy Konštantinopol, Osmanská ríša, dnes Turecko). Dnes uplynulo 105 rokov od jeho narodenia.


V marci 1999 získal Elia Kazan prestížnu cenu Americkej filmovej akadémie za celoživotné dielo. Udelenie osobitného vyznamenania sa k umelcovi nedostalo len tak. Aj pred rokom 1999 sa niekoľkokrát zvažovalo, návrh bol však zakaždým odmietnutý. Kritici totiž umelca obviňovali, že v zmätenej dobe antikomunistického honu na čarodejnice, ktorý viedol senátor Joseph Raymond McCarthy v 50. rokoch 20. storočia v USA, pred výborom amerického Kongresu pre protiamerickú činnosť o niekoľkých kolegoch povedal, že sympatizujú s komunizmom a týmto nerozvážnym činom ich ihneď dostal na tzv. čiernu listinu Hollywoodu.

Elia Kazan, vlastným menom Elia Kazanjoglou sa do USA dostal ešte ako dieťa emigrantov. Získal vzdelanie, to najvyššie na Yaleovej univerzite, ale po jej absolvovaní sa začal obzerať po uplatnení v divadle. Prepracovával sa od inšpicienta, kulisára či osvetľovača až na divadelné dosky na Broadwayi – ako herec a režisér. Pozornosť publika aj kritiky vzbudila jeho inscenácia hry Thorntona Wildera The Skin of our Teeth (1942) a úspech mu priniesla spolupráca s dramatikom Tennessee Williamsom a Arthurom Millerom za réžiu ich hier Smrť obchodného cestujúceho a Mačka na rozpálenej plechovej streche.

Spolu s hercom Lee Strassbergom založil v roku 1947 v americkom New Yorku hereckú školu Actor's Studio. Niektorí z tých, ktorých pripravoval na neľahký život herca, sa objavili v jeho filmoch. Okrem Marlona Branda, Jamesa Deana a Roberta de Nira to boli aj Carroll Baker, Natalie Woodová, Kirk Douglas a Faye Dunawayová.

Poslednou snímkou Eliu Kazana bol Posledný magnát z roku 1976

Svoj prvý hraný film, sociálnu drámu z chudobnej newyorskej štvrte A Tree Grows in Brooklyn (V Brooklyne rastie strom) nakrútil Kazan v roku 1945. Potom realizoval dramatický príbeh o rasovej neznášanlivosti Gentleman's Agreement (Džentlmenská dohoda, 1947), ktorý priniesol svojim tvorcom tri zlaté sošky. Pod jeho režijným vedením vznikol v roku 1951 film A Streetcar Named Desire (Električka zvaná Túžba) podľa drámy, ktorú inscenoval na Broadwayi. Nezvyčajný úspech získal s filmom On the Waterfront (V prístave, 1954). V ňom skritizoval gangsterské metódy odborárskych šéfov v newyorskom prístave, ktoré diskreditovali celé odborárske hnutie. Historickým úspechom bolo ocenenie tohto filmu ôsmimi Oscarmi.

Divákov si získal aj nasledujúci film so študentom jeho hereckého štúdia Jamesom Deanom, ktorý v tom istom roku zahynul pri autohavárii – filmový prepis Steinbeckovho románu East of Eden (Na východ od raja, 1955). V roku 1963 Kazan nakrútil príbeh s autobiografickými črtami America, America o mladom tureckom emigrantovi, ktorý sa pokúsi presadiť v neznámej americkej realite. Film vznikal prevažne v tureckých exteriéroch. Poslednou snímkou Eliu Kazana bola filmová verzia románu Francisa Scotta Fitzgeralda The Last Tycoon (Posledný magnát, 1976) z hollywoodskeho prostredia dvadsiatich rokov 20. storočia.

V nasledujúcich rokoch sa Kazan venoval literatúre, v roku 1988 vydal svoj životopis pod názvom The Life (Život). V ňom odhalil, že to boli predovšetkým milenky, vrátane herečky Marilyn Monroe, ktoré využíval ako inšpiračný zdroj. Túto stránku svojho života zdôvodnil: "Moje vzťahy so ženami ma posúvali ďalej, dalo by sa povedať, že mi zachránili život. Dodávali mi energiu, môj tvorivý prameň nevyschol, nepremenil som sa na prach a neodvial ma vietor".

Režisér Elia Kazan bol trikrát ženatý. Dve prvé manželky predčasne zomreli, z manželstiev pochádza šesť detí, s treťou manželkou Frances Rugles žil takmer 20 rokov až do svojej smrti.

Americký divadelný a filmový režisér Elia Kazan zomrel 28. septembra 2003 vo svojom dome na Manhattane v americkom New Yorku krátko po svojich 94. narodeninách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR