Američania píšu o Rómoch, korupcii a vzťahoch s Maďarskom

BRATISLAVA 26. februára (WEBNOVINY) - Slovensko má v oblasti ľudských práv stále najväčšie slabiny v zaobchádzaní s rómskou menšinou. Konštatuje to správa amerického ministerstva zahraničných vecí o stave ľudských práv v Slovenskej republike. Výraznejšie sa venuje aj slovensko-maďarským vzťahom, tvorcovia správy spomenuli i korupciu vládnych predstaviteľov a antisemitské vyjadrenie ministra spravodlivosti Štefana Harabina na pôde parlamentu.


Správa podobne ako v minulosti spomína prípady nelegálnej sterilizácie rómskych žien a výzvy organizácií zaoberajúcich sa dodržiavaním ľudských práv na finančné odškodnenie obetí tohto konania. "Žiadna obeť nechcenej sterilizácie alebo sterilizácie bez informovaného súhlasu nedostala finančné odškodnenie," napísali autori správy. Vo všeobecnosti na Slovensku pretrváva problém s diskrimináciou Rómov. Autori uvádzajú ako príklad školstvo, kde sa rómske deti automaticky dostanú do špeciálnych škôl aj napriek tomu, že testy nehovoria o nižšej inteligencii. "V niektorých špeciálnych školách je takmer sto percent detí z rómskej menšiny. Bežné školy majú len veľmi málo rómskych študentov, to platí najmä na stredných školách," píše sa v správe. Ako príklad autori uvádzajú údaj Amnesty International, podľa ktorej až 99,5 % žiakov špeciálnej školy v Pavlovciach nad Uhom je rómskych. Otázka diskriminácie Rómov sa objavuje vo viacerých častiach správy, napríklad pri pochybeniach policajných predstaviteľov.

Správa hovorí aj o diskriminácii iných menšín. Osobitne spomína útok na afroamerickú basketbalistku v Košiciach, útok na britského lekára afrického pôvodu, či útok neonacistov na nigérijského občana v Bratislave. Cituje aj organizáciu Ľudia proti rasizmu, ktorá má správy o viacerých útokoch na nigérijských, mexických a vietnamských občanov.

Organizované neonacistické skupiny majú podľa autorov približne 500 členov a niekoľko tisíc prívržencov. V posledných mesiacoch propagovali antisemitizmus a útočili najmä na Rómov. Lídri židovskej komunity vyjadrili obavu z toho, že niektoré mediálne prejavy majú antisemitský podtón. V súvislosti s antisemitizmom autori správy osobitne spomenuli plienenie židovského cintorína vo Veľkej Ide v blízkosti Košíc, kde zničili 12 náhrobných kameňov a mauzóleum rabína. Píše sa aj o ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi, ktorý prirovnal poslanca Daniela Lipšica ku Goebbelsovi a strážcovi v koncentračných táboroch. Premiér Robert Fico sa od jeho slov dištancoval a vyhlásil, že v jeho kabinete nie je miesto pre antisemitizmus.

Pomerne veľký priestor dostali slovensko-maďarské vzťahy. Autori správy sa vrátili k prípadu napadnutia Hedvigy Malinovej, ktorý "aj v roku 2008 pútal pozornosť médií." Podľa autorov majú podiel na vzrastajúcom napätí členovia vlády. "Nenávistné slová vládnych predstaviteľov takisto zvýšili napätie medzi etnickými Maďarmi a etnickými Slovákmi, najmä po roku 2006," napísali. V správe sa spomína aj policajný zásah na futbalovom zápase v Dunajskej Strede, následný pochod maďarských neofašistov na Slovensku a blokáda hraníc zo strany maďarskej radikálnej strany Jobbik.

Slovenská vláda sa takisto spomína pri otázke slobody médií a korupcie. Jedným z problémov je tlačový zákon prijatý v roku 2008, ktorý zavádza právo na odpoveď aj v prípade, že je pôvodné tvrdenie pravdivé. Zákon je podľa Miklósa Harasztiho, ktorý má v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na starosti slobodu médií, porušením "medzinárodných záväzkov krajiny v oblasti rešpektovania slobody médií". Súkromné médiá podľa správy fungovali slobodne, no "štátom vlastnené médiá boli terčom politickej manipulácie zo strany vlády".

Zákon síce postihuje korupciu, konštatuje správa, no vláda ho nie vždy uplatňovala efektívne. "Vládni predstavitelia sa niekedy beztrestne zúčastňovali na korupčných praktikách," napísali autori. Toto tvrdenie zdôvodnili niektorými kauzami, keď spomenuli odchody ministrov Františka Kašického a Jaroslava Izáka, dotácie ministerstva práce pre Privilégium, či výmenu šéfa Telekomunikačného úradu Branislava Máčaja.
SITA