Ambulantná kardiovaskulárna rehabilitácia v kardio stacionári

Martin 9. apríla (OTS) - Pritom všetci vieme, že srdcovocievne choroby sú rozhodujúce z hľadiska kvality života a prežívania našich občanov a že až 80% z nich sa dá predísť zmenami životného štýlu. Napriek investíciám na budovanie a prevádzku invazívnych kardiocentier, nových prístrojov a nových liekov sa nedarí dosiahnuť zásadné zlepšenie situácie. Prečo tomu tak je? Pretože v SR je málo známy fakt, že najúčinnejším prístupom je v tomto smere efektívne pôsobenie na rizikové faktory aterosklerózy, keď už ich malé zmeny v populácii znamenajú významné zmeny v celkovej morbidite a mortalite. Klasickým príkladom sú skúsenosti z konca minulého storočia vo Fínsku, kde sa na poklese kardiovaskulárnej úmrtnosti podieľala vo viac ako 50% redukcia rizikových faktorov, naproti tomu investície do liečby, vrátane invazívnych postupov, sa podieľali len na 23% poklese. Doteraz sme v SR nemali ani jedného ministra zdravotníctva, v ktorého aktivitách by sa tento zásadný prístup k zdravotníckej politike prejavil. Potrebné sú účinné opatrenia zamerané na ovplyvňovanie rizikových faktorov aterosklerózy hlavne u rizikových pacientov, ale aj v celej populácii, ktorými sú nielen klasické (vysoký krvný tlak, lipidy, fajčenie), ale aj nové faktory (nedostatok pohybu, kvalitného spánku, sedavý spôsob života, obezita). Chýba implementácia programov podporujúcich pravidelnú fyzickú aktivitu, edukáciu a relaxačné techniky, akým je aj náš program ambulantnej kardiovaskulárnej rehabilitácie (AKVR).


Program je zameraný predovšetkým na pacientov po náročných revaskularizačných výkonoch (koronárny by-pass, angioplastika – PCI) a po infarkte myokardu. Je pochopiteľné, že títo vysokorizikoví pacienti musia byť pri fyzickom tréningu kardiologicky monitorovaní, že potrebujú adekvátnu edukáciu v oblasti stravovania, redukcie hmotnosti, relaxácie a zvládania stresu. Posthospitalizačné obdobie sa považuje za rozhodujúce pre zavedenie liečebných zmien životného štýlu. Bez nich sa veľmi rýchlo míňa priaznivý účinok revaskularizácie, finančne náročného výkonu. Bohužiaľ, u nás sa systematická AKVR, ktorá je klinicky, spoločensky aj ekonomicky najefektívnejším spôsobom sekundárnej prevencie, prakticky nevykonáva.

Ťažiskom práce našej pracovnej skupiny je preto snaha o presadenie programu AKVR do klinickej praxe v SR. Naivne sme predpokladali, že keď vypracujeme projekt, jej implementácia bude, vzhľadom na jasný benefit, rýchlo nasledovať. Aká je však reálna situácia v súčasnosti: Koncom roku 2016 sme predložili projekt AKVR na ministerstvo zdravotníctva. Za 2 roky sa podarilo zapracovať do nového zoznamu výkonov kardiotréning a záťažový test pred a po skončení trojmesačného tréningového cyklu. V júni t. r. sme listom požiadali ministerku zdravotníctva o osobnú podporu nášmu projektu. 4.7. 2018 sme dostali mailové vyrozumenie referentky z ministerstva, že stacionár kardiovaskulárnej rehabilitácie a návrh na jeho prístrojové a personálne vybavenie bol zapracovaný do siete klinických pracovísk.

Je až neuveriteľné, ako pomaly tento projekt postupuje. Je zarážajúce , že tento stav trvá napriek európskym i americkým odporúčaniam odborných spoločností, kde AKVR má v zmysle medicíny dôkazov hodnotenie v triede I, hladine A.

Za projektom si stojíme a nepochybujeme o jeho správnosti, chápeme aj jeho ekonomické súvislosti a pripúšťame aj finančnú spoluúčasť pacientov. Obraciame sa o pomoc na mienkotvorné médiá a pacientské organizácie, aby vyvinuli účinný tlak a pomohli projekt implementovať. Pozývame Vás na náš workshop, kde si počas celého dňa môžete prezrieť konkrétne časti projektu v praxi a pohovoriť s poprednými odborníkmi.

Za Vašu účasť a podporu projektu vopred ďakujeme!

Doc. MUDr. Štefan Farský, CSc, FESC, predseda pracovnej skupiny pre kardiovaskulárnu rehabilitáciu pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR