Alojz Hlina po tretí raz stiahol z rokovania svoje návrhy

BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) – Nezaradený poslanec Alojz Hlina po tretí raz stiahol z rokovania parlamentu trojicu svojich noviel, ktorými chce znížiť príspevky od štátu pre politické strany, zmeniť poskytovanie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a rozšíriť zákaz vysielania reklamy na alkoholické nápoje.


Novelou zákona o politických stranách nezaradený poslanec plánuje znížiť príspevky od štátu pre politické subjekty od roku 2014 o 15 percent. Hlina chce takto ušetriť peniaze v štátnom rozpočte.

Ministerstvo financií má k návrhu pripomienku, pretože poslanec nevyčíslil úspory plynúce z novely pre štátny rozpočet. Na minulej schôdzi Hlina navrhoval zníženie príspevkov od štátu pre strany o 10 percent.

V novele zákona o príspevku pri narodení dieťaťa Hlina presadzuje, aby príplatok k príspevku dostávali rodičia okamžite iba pri narodení prvého dieťaťa. Pri druhom a treťom dieťati by po narodení dostali rodičia 30 percent hodnoty príspevku, po dovŕšení troch rokov dieťaťa 25 percent hodnoty príspevku, začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky ďalších 25 percent a posledných 20 percent dňom absolvovania desiatich rokov vzdelávania.

Zabezpečiť sa tak má účelné využitie príplatku k príspevku. Pôvodne Hlina na minulom rokovaní NR SR navrhoval, aby štát poskytoval príplatok iba na prvé dieťa, čím by ušetril ročne 17,12 milióna.

Nezaradený poslanec chce bojovať aj proti pitiu mladých. V novele zákona o vysielaní a retransmisii navrhuje rozšíriť zákaz vysielania reklamy na alkoholické nápoje okrem piva a vína na čas od 6:00 do 24:00, v súčasnosti je reklama na alkohol zakázaná od 6:00 do 22:00. Hlina v centre Bratislavy roky prevádzkuje viacero pohostinských zariadení.

Všetky tri návrhy nezaradený poslanec predkladal už na januárovú schôdzu parlamentu, neskôr ich však stiahol s tým, že pre kritiku nízkej účasti poslancov na piatkovom zasadnutí NR SR by mu "niektorí poslanci neodsúhlasili ani návrh uznesenia, že Slovensko je v Európe". Potom ich predložil v marci, plénum o nich dve hodiny diskutovalo a Hlina novely opäť stiahol. Teraz tak urobil po tretí raz.

Hlina stiahol i ďalšie dve novely

Alojz Hlina stiahol z rokovania parlamentu novelu rokovacieho poriadku, ktorou chcel zmeniť spôsob hlasovania poslancov. Národná rada viac ako poslednú dekádu hlasuje o všetkých prerokovaných bodoch o 11:00 a o 17:00.

Hlina v novele navrhuje, aby zákonodarcovia hlasovali o každom prerokovanom bode bezprostredne po ukončení rozpravy o ňom, respektíve by sa muselo hlasovať najneskôr po troch po sebe idúcich bodoch programu.

"Uvedená zmena rokovacieho poriadku dokázateľne zlepší prácu poslaneckého zboru a v dlhodobom horizonte spôsobí, že poslancami budú chcieť byť ľudia, ktorí majú aktívny záujem zúčastňovať sa práce v parlamente, tvoriť, respektíve pripomienkovať zákony," argumentuje Hlina.

Nezaradený poslanec zdôrazňuje, že dnešný systém, keď sa hlasuje o 11:00 a 17:00, umožňuje poslancom nezúčastňovať sa na diskusii k zákonom, stačí im dostaviť sa dvakrát denne na hlasovanie.

V praxi sa v mnohých prípadoch stávajú prípady, že na presne stanovený čas hlasovania sa v jednom čase rozhoduje o takom množstve zákonov a pozmeňovacích návrhov, že poslanec prakticky nemá možnosť ich obsiahnuť, obzvlášť, keď sa nezúčastňoval na zasadnutiach v pléne počas ich prerokúvania a je odkázaný na dohodnuté signály pri hlasovaní, vysvetľuje Hlina.

Nezaradený poslanec už v minulosti viackrát namietal odklady hlasovaní, predovšetkým v piatky, kedy sa zákonodarcovia zvyknú všeobecným súhlasom dohodnúť, že v ten deň nebudú hlasovať. Na piatkových rokovaniach parlamentu sa tak veľakrát zúčastňuje minimum poslancov.

Národná rada SR v deväťdesiatych rokoch hlasovala spôsobom, aký dnes navrhuje Hlina, to znamená, že poslanci rozhodovali o zákone bezprostredne po jeho prerokovaní v pléne. Museli teda byť stále prítomní v parlamente. Neskôr prijali dohodu, že hlasovať budú o 11:00 a 17:00.

Hlina stiahol z národnej rady i novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Návrh mení definíciu stočného ako povinnosti platiť za odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd, do ktorého sa už nebude započítavať aj voda z povrchového odtoku, teda tzv. dažďová voda.