Aliancia v Sýrii nezasiahne, nemá mandát OSN

MONTPELLIER 1. augusta (WEBNOVINY) - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen v pondelok odmietol správy o možnom zásahu NATO v Sýrii podľa vzoru Líbye.


Podľa Rasmussena totiž nie sú splnené dve základné podmienky na takýto postup - mandát OSN a súhlas okolitých krajín, čo je hlavný rozdiel v porovnaní s prebiehajúcou misiou aliancie proti režimu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího.

K jeho osobe šéf NATO povedal, že má pre neho dve správy - "Odovzdajte moc, vaše miesto je v Haagu." Odkázal tak na zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý bol na Kaddáfího vydaný v júni pre obvinenia zo spáchania vojnových zločinov.

Rasmussen sa zároveň pripojil k OSN a ďalším krajinám, ktoré tvrdo odsúdili nedeľňajšie udalosti v Sýrii. Pri zásahu vládnych síl zahynuli desiatky ľudí a Nemecko preto vyzvalo na zvolanie Bezpečnostnej rady OSN, bez ktorej súhlasu nemôže byť schválený mandát OSN na zásah v Sýrii. Rezolúcii voči režimu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada však neplánujú podporiť Rusko ani Čína.




Pan vyzýva al-Asada, aby prestal zabíjať protivníkov

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun nalieha na sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada, aby zastavil vojenské zákroky proti svojim odporcom, ktoré si v nedeľu vyžiadali takmer 140 mŕtvych. Ako vyhlásil jeho hovorca Martin Nesirky, Pan Ki-mun "dôrazne odsudzuje použitie sily proti civilnému obyvateľstvu a vyzýva sýrsku vládu, aby ihneď zastavila túto násilnú ofenzívu". Pan zároveň upozornil al-Asadov režim na jeho povinnosť dodržiavať ľudské práva vrátane možnosti pokojne demonštrovať a "načúvať oprávneným túžbam"

"Generálny tajomník je hlboko znepokojený správami zo Sýrie, že v Hamá a iných mestách po celej krajine zabili a zranili stovky demonštrantov," povedal Nesirky v reakcii na nedeľňajšiu ofenzívu, ktorú sýrski aktivisti označili za jednu z najkrvavejších od vypuknutia protivládnych nepokojov v polovici marca.

Vládne sily v Hamá zasahovali po tom, ako tu podľa štátnych médií došlo k poškodeniu policajnej stanice, ničeniu verejného majetku a iným výtržnostiam.

Pan pripomína sýrskym orgánom, že na základe medzinárodných ľudskoprávnych noriem sú zodpovedné za všetky "akty násilia spáchané na civilnom obyvateľstve", dodal hovorca.

Na nedeľňajšie udalosti v Sýrii reagovali viaceré krajiny vrátane Nemecka, ktoré ešte v nedeľu požiadalo o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. To by sa mohlo uskutočniť ešte v pondelok, šanca na prijatie akéhokoľvek odsudzujúceho dokumentu je však nízka. Al-Asad medzitým vyjadril pochvalu sýrskym vojakom za ich "vernosť ľudu, krajine a viere". Podľa jeho slov, ktoré v pondelok citovala štátna tlačová agentúra SANA, sa vďaka "úsiliu a obetiam" armády podarilo "zastaviť nepriateľov krajiny, ukončiť vzburu a zachrániť tak Sýriu".




Únia rozširuje sankcie proti Sýrii

Európska únia pridá päť nových mien na zoznam sýrskych jednotlivcov a spoločností potrestaných zmrazením účtov a zákazom vycestovať do 27-členného bloku. Informovali o tom v pondelok európski diplomati. "Budeme pokračovať v našej politike sankcií," uviedla v tejto súvislosti šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová a potvrdila, že nové kolo opatrení proti Sýrčanom zapojeným do krvavých zásahov voči demonštrantom je "na spadnutie". Nemenovaný diplomat uviedol, že vstúpia do platnosti v utorok, keď ich zverejnia v oficiálnom vestníku EÚ. Detaily o tom, kto je ich presným cieľom, zatiaľ nie sú známe.

V rámci posledného kola sankcií pridala únia v júni 11 osôb a firiem na zoznam, na ktorom sa už nachádzalo 23 ľudí vrátane prezidenta Baššára al-Asada a jeho kľúčových spojencov. Únia doteraz uvalila na Sýriu už tri série sankcií.

Otec al-Asada bombardoval mesto Hamá, zabil 30 000 ľudí

Takmer sto ľudí sa v nedeľu stalo obeťou zásahu sýrskych vládnych síl v meste Hamá v strednej časti Sýrie. Podľa očitých svedkov prišli do mesta sily prezidenta Baššára al-Asada a spustili paľbu do civilistov. Povstalecké mesto Hamá dal zbombardovať v roku 1982 už aj al-Asadov otec prezident Háfiz al-Asad, ktorého vojská ostreľovali mesto dokonca niekoľko týždňov. Svetová verejnosť sa vtedy o tom veľa nedozvedela. Zhodnotiť vtedajšiu situáciu je aj dnes, v čase existencie internetu, zložité. Sýrski exiloví politici hovorili v roku 1983 o približne 35 až 38 000 obetiach. Dnes sa predpokladá, že počet obetí dosiahol 10 až 30 000.

Ľudskoprávne organizácie masakru z roku 1982 označili za "najkrvavejší čin arabskej vlády proti vlastnému obyvateľstvu na Blízkom východe". Háfiza al-Asada v roku 2000 vystriedal v prezidentskom kresle jeho syn Baššár al-Asad.

Hamá je oddávna centrom sunnitského Moslimského bratstva, ktoré bolo v Sýrii zakázané. Strana Baas Háfiza al-Asada sa orientovala, podobne ako jej sesterská strana v Iraku, na socialistické vzory, v Moslimskom bratstve, ktoré žiadalo jednotu moslimskej viery so štátom, videla ohrozenie a krvavo ho potláčala.

Príslušníci Moslimského bratstva sa celé roky pokúšali al-Asadov režim teroristickými útokmi destabilizovať. V roku 1982 vypukli v Hamá nepokoje. Vojenské jednotky obkľúčili viaceré mestské časti a zaútočili proti islamským povstalcom, ktorí vyzvali všetkých Sýrčanov na povstanie. Al-Asadove jednotky bombardovali miesta, kde sa povstalci zdržiavali, zaútočili aj na centrum mesta a nakoniec ich odpor zlomili. Moslimské bratstvo bolo v Sýrii prakticky zničené. Uviedla webová stránka rakúskej televíznej stanice ORF.