ALEKŠINCE: Obec preslávili nevšedné nálezy mincí, alekšinské poklady

Alekšince 25. novembra (TASR) – Hoci archeologické nálezy dokladajú osídlenie územia Alekšiniec už od staršej doby kamennej, písomné pramene zachytávajú existenciu obce až v polovici 12. storočia. Prvá písomná zmienka o Alekšinciach pochádza z roku 1156, vtedy sa ostrihomský arcibiskup Martírius rozhodol darovať cirkevné desiatky zo 70 dedín svojej diecézy Ostrihomskej kapitule. Medzi dedinami Nitrianskeho archidiakonátu sa spomína aj villa Alexu, dnešné Alekšince. Vlani oslávili 860. výročie prvej písomnej zmienky o obci.


Poznatky o spoločenskom vývoji v obci poskytujú dva nevšedné nálezy mincí. Prvý alekšinský poklad objavil v apríli 1961 pri kopaní jamy pre stĺpy ohrady vo svojej záhrade miestny občan V. Urcikán. V jednej z jám našiel 54 celých strieborných mincí a päť zlomkov. V poklade boli denáre a groše Ferdinanda I. až Ferdinanda III., ktoré boli razené v Uhorsku, Rakúsku a Sedmohradsku. Najmladšie mince nesú letopočet 1655. Vo svojej dobe nemali veľkú hodnotu, takže ich pôvodným vlastníkom mohol byť miestny roľník či remeselník. Mince sú uložené vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci.

Vzácnejší objav sa podaril v roku 1972 Jozefovi Valentovi pri obrábaní svojej záhrady. V hlinenej nádobe ukrytej pod zemou bolo uložených 70 mincí. Poklad je jedným z najcennejších nálezov mincí z obdobia novoveku, lebo obsahoval iba nemecké 2/3 toliare z rokov 1674 až 1691. Boli v ňom nielen peniaze saských panovníkov, ale aj meklenburské, anhaltské a exempláre razené v Schwarzburgu a Lübecku. Vo svojej dobe musel mať poklad hodnotu zhruba 53 uhorských toliarov, čo bola veľká suma peňazí. Je pravdepodobné, že mince patrili kupcovi alebo obchodníkovi z nemeckých krajín. Poklad z Alekšiniec však mohol byť aj finančnou hotovosťou niektorého z miestnych šľachticov či ukrytý lup zbojníka. Do zeme nemusel byť zakopaný len v roku 1691, pretože takéto cenné peniaze sa používali aj 30 až 50 rokov. Alekšinský poklad je dnes uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Tradície a zvyky obce najviac ovplyvnili prisťahovalci z Oravy

Etnologicky atypická je obec Alekšince v okrese Nitra. Vývoj a charakter tradičnej kultúry, zvyky a tradície do značnej miery ovplyvňuje pôvod obyvateľov, ktorí sa do nej prisťahovali z rôznych kútov Slovenska. Okrem starousadlíkov tvorili v minulosti podstatnú časť obyvateľstva bíreši, poľnohospodárski robotníci z rôznych regiónov Slovenska. Tí prichádzali za prácou na veľkostatky miestnych zemepánov z Oravskej Belej, Valaskej Belej, Mojtína a mnohí z nich sa tu natrvalo usadili. Život v obci však najviac ovplyvnil príchod oravských rodín, ktorý znamenal kvantitatívnu aj kvalitatívnu zmenu v spoločenskom a občianskom živote dediny.


Najväčší príliv obyvateľov zaznamenali Alekšince v rokoch 1941 až 1953, kedy sa do obce prisťahovali Oravci. Výstavba Oravskej priehrady si vyžiadala presídlenie tamojšieho obyvateľstva zo zatopených obcí Slanica, Osada, Hámre, Ústie, Lavkov a Námestovo. V období Slovenskej republiky boli presídlenci umiestňovaní na majetkoch po Židoch a politických zbohatlíkoch, neskôr sa využíval aj štátny majetok. Prvých päť rodín, celkovo 28 ľudí, bolo do Alekšiniec presídlených v roku 1942. Všetky rodiny pochádzali z Ústia. O rok neskôr prišlo z rovnakej obce sedem rodín a 51 ľudí, ďalších 11 rodín prišlo v roku 1944. Postupne sa do Alekšiniec začali sťahovať aj obyvatelia z ďalších oravských obcí, ktoré mali byť zatopené. Koniec presídlenia nastal v roku 1953.

Ako pamiatku na svoj rodný kraj si Úsťania priniesli do Alekšiniec svoj stredný zvon, meridián, Osaďania zasa oltár Božského Srdca Ježišovho. V súčasnosti majú Alekšince zhruba 1700 obyvateľov. "Prisťahovalci z Oravy sa v našej obci dobre udomácnili. Dnes tu už žijú pomaly tri generácie, všetci sa už cítia byť Alekšinčanmi," skonštatoval starosta Radoslav Ťapušík.

Obec pripravuje výstavbu nájomných bytov a dokončuje kanalizáciu

Obec Alekšince v okrese Nitra pripravuje výstavbu nových nájomných bytov. Získala na ne dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania, výstavba dvoch 12-bytových jednotiek by sa mala začať začiatkom budúceho roka. O štartovacie byty pre mladé rodiny je v Alekšinciach podľa slov starostu Radoslava Ťapušíka veľký záujem, v súčasnosti obec eviduje zhruba 60 žiadostí o nájomné byty. "Doteraz máme postavené tri nájomné bytové domy s celkovo 30 bytmi, všetky sú obsadené. Vo výstavbe chceme pokračovať aj v budúcnosti, závisieť to však bude od finančných možností," povedal starosta.


Obec má k dispozícii pozemky, na ktorých sa v súčasnosti nachádzajú chátrajúce nevyužívané stavby. "Po asanácii objektov by sme mohli na týchto pozemkoch pristúpiť buď k výstavbe bytových domov, alebo k individuálnej bytovej výstavbe," skonštatoval Ťapušík.

Obec disponuje takmer kompletnou technickou infraštruktúrou. Plynofikovaná je od roku 1998, obecný vodovod bol vybudovaný v tom istom roku. Kanalizácia sa začala budovať pred šiestimi rokmi a postupne sa rozširuje. "V obci máme zhruba 560 domov, 176 prípojných miest je odkanalizovaných. V tomto roku sme investovali do dostavby kanalizácie financie z environmentálneho fondu, v krátkom čase by sme mali spustiť ďalšiu časť kanalizácie. Po dostavbe počítame s 90-percentnou napojenosťou," povedal starosta. Po kolaudácii bude mať obec k dispozícii aj vlastnú čistiareň odpadových vôd, ukončená je jej stavebná aj technologická časť.


Ďalšie investície budú smerovať do rekonštrukcie základnej školy. Jej kapacita je približne 320 žiakov, navštevuje ju 160 až 180 detí nielen z Alekšiniec, ale aj zo susedných Lukáčoviec. "Rekonštruujeme ju postupne z projektov, ktoré sú dostupné pre samosprávy. Z projektu na zníženie energetickej náročnosti budov sa nám podarilo vybudovať novú plynovú kotolňu, zatepliť objekt, vymeniť okná," zhodnotil Ťapušík. V budúcom roku by mala prejsť obnovou strecha objektu. Materskú školu zrekonštruovala obec z vlastných zdrojov pred dvoma rokmi. Kapacitu rozšírila na 52 miest, škôlku v súčasnosti navštevuje 34 detí.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR