![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Nedeľa 23.2.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Roman, Romana
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|

Prezident Ivanov zákon, ktorý macedónsky parlament schválil 11. januára minulého roka, odmietol podpísať a tvrdil, že je v rozpore s ústavou. Parlament legislatívu schválil ešte raz 14. marca, čím prezidentovo veto prehlasoval a ten mal povinnosť zákon podpísať, informoval spravodajský portál Rádia Slobodná Európa.
Zákon v utorok vyšiel v úradnom vestníku macedónskej vlády po tom, ako ho podpísal predseda parlamentu Talat Xhaferi.
Tento legislatívny krok podľa AP posilní pozíciu etnických Albáncov, ktorí tvoria zhruba štvrtinu z 2,1 milióna obyvateľov Macedónska.
Predchádzajúci zákon, ktorý vzišiel z mierovej dohody z roku 2001 o ukončení ozbrojeného konfliktu medzi etnickými albánskymi povstalcami a vládnymi silami, povoľoval albánčinu iba v oblastiach s vyše 20-percentnou albánskou menšinou.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR