Aktivisti chcú hovoriť o starom ropovode Družba

Ilustračné foto SITA/Tomáš Benedikovič

BRATISLAVA 28. augusta (WEBNOVINY) - Aktivisti z občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov po úspechu petície, ktorá prispela k vyhláseniu vlády, že ropovod Bratislava - Schwechat sa stavať nebude, sa chcú pustiť aj do kampane proti už existujúcemu, starému ropovodu v oblasti významnej zásobárne pitnej vody. Určite chystáme aktivity aj k starému ropovodu, uviedol tento týždeň po stretnutí s ministrom hospodárstva a výstavby predseda občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov Miroslav Dragun. "Slovnaft a starý ropovod, ktorý vedie cez Žitný ostrov považujeme už za jedno veľmi veľké environmentálne riziko," povedal Dragun. Ten chce diskutovať o tejto téme s ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom (SaS) a zástupcami Transpetrolu. "Určite chceme s ministerstvom aj s ostatnými environmentalistami diskutovať na túto tému a reálne aj niečo robiť. Ale je to otázka do budúcna," povedal Dragun.

Existujúci ropovod Družba, ktorý od 60-tych rokov vedie územím Slovenska, prechádza aj v blízkosti niekoľkých vodných zdrojov, cez niekoľko chránených území, území spadajúcich pod NATURU 2000 alebo v blízkosti tzv. ramsarských lokalít. Ropovod Družba niekoľkokrát pretína takéto významné vodné zásoby, na Žitnom ostrove je to 18 km, tri alebo štyri kilometre ide popri vodnom zdroji Jelka, čo je jeden z najvýznamnejších zdrojov Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Starý ropovod, ktorý vedie aj ponad jaskynný systém v Slovenskom krase, je síce monitorovaný, ale je vybudovaný podľa starých technológií.

Aktivisti, ako aj verejnosť a politici, sa postavili proti zámeru predchádzajúceho vedenia ministerstva hospodárstva, vystavať nové ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a Schwechatom. Podľa exministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD) bol projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom pre Slovensko dôležitý najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti. Jahnátek o projekte tvrdil, že v prípade krízy by malo Slovensko okamžite náhradu a vedelo by priniesť až 3,5 mil. ton ropy z tohto smeru. Zároveň mala rakúska strana na svojom území pre potreby Slovenska vybudovať zásobník ropy na 75 tis. ton. Ropovodné prepojenie sa malo začať stavať v roku 2012. Výstavbu mala zabezpečiť slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré na to založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline.
Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom malo mať 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu sa podľa plánu mala pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne.

Pod tlakom verejnosti deklaroval zastavenie plánovanej výstavby ropovodu expremiér Robert Fico (Smer-SD) a téma vyústila až do Programového vyhlásenia vlády súčasnej premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). V ňom nový kabinet deklaroval, že ropovod cez Žitný ostrov stavať nebude. Pod petíciu občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov, ktorá odštartovala vo februári, sa podpísalo 50-tisíc občanov.

SITA