Ako zvládnuť menopauzu

Úprava životosprávy, vhodne zvolený spánkový režim, prípadne umelé doplnenie estrogénov a progesterónu formou tabliet alebo náplasti, zabezpečí žene plnohodnotný partnerský život, fyzickú a psychickú pohodu, akú zažívala pred tým.
 
Príznaky
Samotné slovo menopauza má svoj pôvod v gréckom ‚mens’, čiže mesačne a ‚pausis’ zastavenie. Označuje moment poslednej menštruácie ženy. Jednorazové alebo krátkodobé vynechanie krvácania pritom ešte nemusí symbolizovať nástup menopauzy. Až keď menzes absentuje viac ako 6-12 mesiacov, hovoríme o menopauze. Jej výskyt je najčastejší u skupiny žien vo veku od 42 do 56 rokov. Menopauzu sprevádza niekoľko príznakov. Najčastejšie sú to únava a závrat, návaly tepla a nočné potenie, podráždenosť, výkyvy nálad a poruchy sústredenia, záchvaty plaču, depresia, bolesti kostí, nárast hmotnosti, strata ochlpenia, unikanie moču, tŕpnutie horných a dolných končatín, zápal sliznice vo vnútri vagíny a jej vysúšanie, bolesť počas pohlavného styku a strata libida. Výskum dokázal, že prejavy menopauzy u žien z rôznych geografických pásiem a kultúr sú odlišné. Je to dôsledok rozdielneho životného štýlu, sociálnej a ekonomickej úrovne obyvateľstva, spôsobu stravovania, skladby jedálnička, a samozrejme, vplyvom dedičnosti. Prieskum ďalej ukázal, že napríklad grécke ženy trpia častejšie návalmi tepla a závratmi, Thajčanky udávajú neznesiteľnú bolesť hlavy a poruchy spánku, u Škótiek sú prítomné takmer všetky symtómy. Japonky akékoľvek problémy odmietajú. Je však otázne, do akej miery ide o reálny obraz situácie a do akej miery je spomínaný graf iba obrazom akceptácie ochorenia konkrétnou kultúrou.

 

Vyprovokovaná menopauza
Poznáme dve formy nástupu menopauzy - prirodzenú a vyprovokovanú. Istrogénna, čiže vyprovokovaná, vzniká pri chirurgickom odstránení maternice alebo vaječníkov, a v ojedinelých prípadoch aj ako dôsledok chemoterapie. Niektoré pacientky sprievodné prejavy ani nezaznamenajú, u druhých môžu narásť do obrovských rozmerov. Zástancovia estrogénov preto odporúčajú využiť výhody substitučnej hormonálnej terapie. Tvrdia, že pokiaľ žena nepatrí do tzv. rizikovej skupiny, dodrží odporúčané dávky hormónov, kontroluje si krvný tlak, pravidelne absolvuje odber moču, vyšetrenie prsníkov a cytológiu, je šanca zachytiť akýkoľvek zárodok sekundárneho ochorenia ešte v počiatočnej fáze a nehrozí jej žiadne riziko.
Dĺžka liečby je individuálna. Pohybuje sa v rozpätí od 2-4 rokov a žena pri nej musí rátať s obnovením menštruačného cyklu. Mimoriadnu pozornosť treba venovať aj presnému dávkovaniu. Nepresné sa prejaví takmer okamžite - opuchom nôh a rúk, prípadne bolesťou pŕs.

Kto by nemal podstúpiť hormonálnu liečbu

- fajčiarky
- obézne ženy
- ženy, u ktorých sa vyskytli poruchy krvného obehu
- ženy, ktoré prekonali alebo majú niektorý druh rakoviny