Ako si na svoje detstvo a MDD spomínajú slovenské celebrity?

Foto: dcf.wi.govBRATISLAVA 1. júna (WEBNOVINY) - Medzinárodný deň detí (MDD) patrí k najobľúbenejším sviatkom, ktorý si pripomínajú obyvatelia mnohých krajinách po celom svete.


Ako si na detstvo a MDD spomínajú tanečník Laci Strike, speváčka Mária Čírová či hudobník Robo Opatovský?


Foto: www.martinhrca.skMartin Hrča (módny dizajnér) - „Nejako sme MDD neprežívali, len v škole sme dostali niečo malé. Nikdy som nemal čisté jednotky, tak za to som tiež na deň detí nedostal žiadnu špeciálnu odmenu, hoci takéto akcie boli skôr v meste. Keďže som chlapec z dediny, najviac sme sa radovali z behania po prírode. Hneď ako som prišiel zo školy, zhodil som tašku a utekal von. Ale zvykol som sa hrať aj sám a dosť často som si tvoril niečo pre seba, obliekal som bábiky, vyrábal dekorácie na všetky možné sviatky, už od mala som bol tvorivý. Sám si však neviem predstaviť, že by som mal mať teraz dieťa. Moje kamarátky sú v takom veku, keď rodia a majú deti a ja sa už teším, ako si ich budem požičiavať.“


Foto: SITA/Ľudovít VaniherTamara Heribanová (moderátorka): „Deň detí sme nijako extra neoslavovali. So sestrou sme mali deň detí počas celého roka, žili sme si vo svojom imaginárnom dokonalom svete, strihali pedikúrovými nožničkami trávu v záhrade, kočíkovali sme mačky a vymýšľali si plán na prežitie, keďže sme si niekoľko mesiacov žili v tom, že sme na opustenom ostrove. Bolo to plnohodnotné detstvo a nikto nás nekarhal, že sa donekonečna pýtame otázky, ktoré sú napriek svojej jednoduchosti dodnes nezodpovedané. Neexistuje žiadne lepšie obdobie života. Iba ak si človek zopakuje detstvo v dospelosti, ako to robím ja. Ja som bola také tučné, šmatlavé dievčatko, ktoré chodilo z donútenia na desiatky krúžkov a dodnes sa tento fakt neodzrkadlil ani na mojom držaní tela, ani v hre na klavíri.“


Foto: SITA/Ľudovít VaniherLaci Strike (tanečník a choreograf) - „Ja som dieťa socializmu, ale nepamätám si nejakého slávneho socialistického umelca, ktorý by nás chodil zabávať. Chodili sme skôr po prírode, pamätám sa, že sme mali branné cvičenia. Posledné roky trávim deň detí pracovne, snažíme sa to ako skupina zladiť, ale nestíhame všetky vystúpenia. Niektoré akcie máme na zákazku, iné nie a práve tie si užívam najviac, to že sme v priamom kontakte s deťmi. Ja som bol inak v pohode dieťa. Na vysvedčení som zvykol mávať tie jednotky, dvojky, až na strednej prišli trojky.


Foto: SITA/Peter MaďarRobo Opatovský (spevák) - „Ja som bol skôr také utiahnuté dieťa, nebol som v kolektíve veľmi obľúbený. Venoval som sa radšej svojim
záľubám, učil som sa hrať na klasickej gitare, športoval som. Nemal som čas chodiť von. Som ale spokojný, pretože v mojom živote drogy, cigarety a alkohol nemali miesto. Za 39 rokov som neskúsil jedinú cigaretu Myslím si, že čím viac záujmov deti majú, tým menej vyhľadávajú tieto neduhy. Keď raz budem mať dieťa a vycítim v
ňom talent, budem ho podporovať. Viem si predstaviť, že by som bol prísny otec, tak, ako aj môj otec bol prísny na mňa. A ja som mu za to vďačný, lebo robím a živím sa tým, čo ma baví.“


Foto: SITA/Nina BednárikováMária Čírová (spevák) - Pochádzam zo štyroch detí a moji starší súrodenci hovoria, že so mnou nikdy nebol problém. Bola som vraj ako malá víla s vlasmi až po zadok, hrala som sa s bábikami, s kamarátkami sme ich chodili kočíkovať. Chcela som sa hrať aj s legom, no môj brat, starší o šesť rokov, mi to nikdy nedovolil a mohla som sa len pozerať, ako stavia lego on. Nebola som tichá a ani príliš extrovertná. Keď ma rodičia vyzvali, aby som zaspievala na nejakej rodinnej oslave, vždy som sa začervenala a od hanby skryla mame za sukňu. V škole som bola vzornou žiačkou, spomínam si však, že keď som bola tretiačka, nebolo to nič príjemné. Triednou učiteľkou totiž bola moja vlastná mama. Nejeden spolužiak mi to závidel, no pre mňa to bola katastrofa. Vždy, keď som sa o dušu hlásila odpovedať, tak ma nevyvolala, vedela, že som sa to doma učila. A naopak – ak sa stalo niečo zlé, aj keď som mala na tom minimálny podiel, odniesla som si to celé a ešte to malo dozvuky aj doma. Tento rok oslávime spolu s Hugom deň detí v kruhu jeho sesterníc a bratrancov. On by bol však asi rád aj keby sme zostali doma a čítali si od rána do večera knižky. Je to taký malý intelektuál.


Kedy sme začali oslavovať Deň detí?

Foto: children.foreignpolicyblogs.com

Medzinárodný deň detí (International Children's Day, MDD) patrí k najobľúbenejším sviatkom, ktorý si pripomínajú obyvatelia krajín po celom svete. Tradícia tohto dňa určeného najmenším siaha až do roku 1925. Práve pred 85 rokmi sa v Ženeve vo Švajčiarsku konalo stretnutie World Conference for the Wellbeing of Children (Svetová konferencia pre blaho detí). Zástupcovia 54 štátov v rámci neho schválili deklaráciu, ktorá sa týkala chudoby detí, nelegálnej detskej práce, vzdelávania a ďalších otázok o problémoch detí na celom svete. Väčšina krajín, celkovo 21 vrátane Slovenska, si pre oslavu dňa detí zvolilo dátum 1. jún, dôvod nie je dodnes celkom známy. Niektoré štáty oslavujú MDD v iný deň, napríklad v Španielsku je to druhá májová nedeľa, vo Švédsku prvá októbrová nedeľa, v Maďarsku zasa posledná májová nedeľa. Vo väčšine krajín sú pre deti v tento deň pripravené rôzne aktivity, školské výlety, súťaže či iné podujatia. Hlavnou cieľom je však upozorniť na problémy, s ktorými zápasia deti po celom svete.

Foto: myspace.comPodobnú myšlienku v sebe nesie aj Svetový deň detí (Universal Children's Day), ktorý vychádza na 20. novembra. Tento dátum stanovilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (OSN) v roku 1954. Tento deň zároveň odkazuje na prijatie Deklarácie o právach dieťaťa v roku 1959 a na prijatie Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989. Dohoda priznáva každému dieťaťu práva v plnom rozsahu - vrátane občianskych, kultúrnych, hospodárskych, politických a sociálnych. Keďže deti nemajú možnosť svoje práva uplatňovať a vyžadovať, kontrolou realizácie tejto medzinárodnej legislatívnej normy je poverený Výbor pre práva dieťaťa pri OSN.

Ľudia na celom svete si však pripomínajú aj ďalšie, podobne zamerané, sviatky pre najmenších. Okrem iného napríklad Deň počatého dieťaťa (25. marca), Medzinárodný deň nezvestných detí (25. mája), Medzinárodný deň detí, ktoré sa stali obeťami agresie (4. júna), Medzinárodný deň za odstránenie práce detí (12. júna), Deň afrického dieťaťa (16. júna) alebo Medzinárodný deň mládeže (12. augusta).