Ako sa doma liečiť z COVID-19?

Nakoľko počet pacientov pozitívnych na COVID-19 neustále narastá a nemocnice sú čoraz preťaženejšie, bude stále dôležitejšie prekonať toto ochorenie s ľahkými príznakmi v domácom prostredí. Ako na to?

Ľahké príznaky

Medzi ľahké príznaky ochorenia COVID-19 patria okrem straty čuchu a chuti aj ďalšie symptóny. Konkrétne ide o teploty do 38 stupňov Celzia, bolesti kĺbov, krížov, svalov či celkovú slabosť.

Časté sú tiež nezvyčajné bolesti hlavy, napríklad precitlivelosť pokožky hlavy na dotyk či pocit akoby „boleli vlasy“, ale aj tie úporné. Ľahký priebeh choroby sprevádza aj bolesť hrdla, suchý kašeľ, občas nádcha, bolesť brucha či hnačka, a to najmä v úvode ochorenia.

Bolesť na hrudníku v súvislosti s kašľom je ešte braná ako ľahší príznak. Avšak výraznejšia bolesť na hrudi, najmä ak trvá dlho, je už vnímaná ako príznak vážny, a to hlavne u oslabených pacientov. Medzi ťažké symptómy patrí aj dýchavica či vysoké horúčky.

Čo robiť a nerobiť

Je potrebné dodržiavať pokoj na lôžku a izolovať sa od ostatných členov domácnosti. V domácnostiach s malými deťmi, kde tieto zásady nie je možné zachovať, sa odporúča nosiť rúško, často ho vymieňať a umývať si ruky.

Vhodné je užívanie vitamínov a prípravkov na podporu imunity, v prípade teploty užívať aj lieky s obsahom paracetamolu.„Neodporúčam prípravky, ktoré prinášajú síce rýchlu úľavu, ale obsah ich prídavných látok môže organizmus zaťažovať,“ hovorí doktorka Katarína Varechová.

Zmysel majú aj studené obklady prikladané na slabiny, čelo či spánky alebo potieranie tela hubou namočenou vo vlažnej vode. Pri kašli sa hodia antitusiká podľa typu kašľa. Dôležitý je dostatočný pitný režim, najmä vo forme teplých tekutín.

Koľko to trvá?

„Príznaky trvajú zvyčajne päť až sedem dní, ale často aj dlhšie,“ vysvetľuje doktorka ambulancie všeobecného lekára pre dospelých v Nemocnici Svet zdravia Michalovce.

Keďže teploty môžu trvať aj týždeň a viac dní, „je dôležité najmä nedovoliť, aby sa organizmus vplyvom horúčky vyčerpal a dehydratoval“. Aj teploty okolo 38 stupňov Celzia je teda potrebné znížiť, ak trvajú dlho.

Teplotu je nutné pravidelne merať a lieky proti teplote podávať pravidelne, aby nevystúpila nad 38 stupňov Celzia. „A poctivo hydratovať. Radšej často po malých dávkach, ak treba aj slamkou, lyžičkou,“ dodáva.

Seniori nad 70 rokov

Dbať na dostatočnú hydratáciu organizmu je obzvlášť dôležité pri ľuďoch, ktorí sú starší ako 70 rokov a liečia sa na choroby, ako sú chronické srdcové zlyhávanie, cukrovka, demencia či porucha krvnej zrážanlivosti.

Opatrní by mali byť aj tí, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, pľúcnu embolizáciu, majú chronické pľúcne ochorenia, onkologické ochorenie alebo sú obézni.

„Pre posúdenie dehydratácie sledujeme množstvo a farbu moču, prípadne vážime plienky,“ upozorňuje Varechová. Malé porcie a tmavý moč sú signálom nedostatočnej hydratácie. Moč môžeme odmerať aj v nádobe.

Pacienti s inými diagnózami

Pri dlhšie trvajúcej teplote je nutné upraviť aj chronickú liečbu. „Pri liekoch na tlak sa orientujeme podľa výšky aktuálneho krvného tlaku. Ten môže vplyvom horšej hydratácie pri horúčkach klesať, potom takéto lieky nepodávame,“ udáva Varechová.

Rovnako je to s liekmi na „odvodnenie“, respektíve močenie. Logicky, pri dehydratácii ich nepodávame. „Sledujeme však vznik opuchov a dýchanie, počet dychov za minútu alebo zadýchavanie sa,“ varuje doktorka.

Ak je pacient diabetik, hladinu cukru odsledujeme glukometrom, pričom stav alebo vysadenie liekov by sa malo telefonicky odkonzultovať s ošetrujúcim lekárom. Ten môže odporučiť ďalší postup.

Kedy volať sanitku

Vyhľadať nemocničnú starostlivosť či privolať rýchlu zdravotnú pomoc Varechová odporúča vtedy, ak sa zdravotný stav náhle a bez vysvetlenia zmení.

Ak pacient plytko dýcha alebo ak dýchavica vznikne náhle či ak sa prudko zhorší, ďalej ak výrazne poklesne tlak a tento pokles pretrváva, či ak prestane močiť alebo sa pridružia iné výrazné príznaky, vtedy treba rýchlo reagovať.

„Ochorenie môže mať aj dvojfázový priebeh, kedy sa príznaky najprv zlepšia a potom sa vrátia aj s väčšou intenzitou,“ vysvetľuje Varechová. Preto je dôležité dodržať pokojový režim aj pri zlepšení a pri zhoršení naopak kontaktovať lekára.

Obdobie „po“

Po ochorení môže pretrvávať dvoj i viactýždňová slabosť, únava či zadýchavanie, a to aj vtedy, ak ste nemali diagnostikovaný zápal pľúc. Pri dlhšie trvajúcich ťažkostiach je vhodné aj došetrenie v pľúcnej ambulancii na vylúčenie neskorých následkov ochorenia.

Radí tiež, aby ste aj po prekonaní ochorenia zostali obozretní. „O dĺžke a intenzite prekonanej imunity ešte nemáme dostatočné vedomosti, najbližšie tri mesiace však už môžete prežiť s pocitom, že koronavírus vás už pravdepodobne nepotrápi,“ povedala na záver lekárka.