Ako predísť problematickým reštrukturalizáciám

BRATISLAVA 27. apríla (WBN/PR) - Najúčinnejším nástrojom na vyhnutie sa podobným problémom, v akých je momentálne Váhostav a jeho nezabezpečení veritelia, by mal byť zákaz účasti vo verejných obstarávaniach firmám, ktoré platia oneskorene. Myslí si to až 70 % podnikateľov, ktorí sa zapojili do prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Celkovo sa prieskumu zúčastnilo 65 firiem. Respondenti sú presvedčení, že týmto spôsobom by sa zvýšila platobná disciplína a motivácia firiem dodržiavať dohodnuté lehoty platieb. Zároveň by sa firmám s problematickou platobnou disciplínou preventívne obmedzoval prístup k ďalším verejným zákazkám a potenciálnemu prenosu zlej platobnej disciplíny na ďalších dodávateľov v budúcnosti.


Druhým najviac preferovaným opatrením, s podporou 62 % podnikateľov, bola zmena režimu platenia DPH, kde by sa daň vo všeobecnosti odvádzala až po úhrade faktúry. Toto opatrenie by čiastočne odbremenilo veriteľov a v prípade postupného zhoršovania platobnej disciplíny a s tým súvisiaceho zvyšovania dočasného výpadku štátnych príjmov by sa vytvoril väčší tlak, aby štát z vlastnej iniciatívy situáciu riešil intenzívnejšie, napr. spružnením pravidiel súvisiacich s vymožiteľnosťou dlhov.

Tretím preferovaním opatrením je väčšia zaangažovanosť obstarávateľov na kontrole platobnej disciplíny kontrahovaných dodávateľov. Respondenti prieskumu by uvítali zverejňovanie zoznamov subdodávateľov a, v prípade neplatenia, navrhujú, aby pohľadávky subdodávateľov hradil priamo obstarávateľ, na úkor dodávateľa. Relatívne vysoká popularita tohto radikálneho a z hľadiska štátnej administratívy náročného riešenia len ilustruje prehlbujúcu sa skepsu a nedôveru podnikateľov k štandardným nástrojom vymáhania pohľadávok – od vydania platobného rozkazu, cez exekúcie až po konkurzné konanie. Je dôkazom neefektívneho fungovania nástrojov na vymáhanie pohľadávok a vedie podnikateľov k podpore neštandardných postupov.

Ďalším preferovaným riešením je výmena pohľadávok za dlhopisy a akcie reštrukturalizovanej firmy, k čomu čiastočne smeruje aj aktuálny vládny návrh, ktorý má vzniknutú situáciu vo Váhostave riešiť.
Prekvapivo až na piatom mieste skončili existujúce legislatívne opatrenia, ktorých dôsledná aplikácia by mohla viesť k skoršiemu začatiu reštrukturalizácie alebo konkurzu neplatičov. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž ukladá štatutárom v prípade predĺženia povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dôsledné, pod hrozbou prísnych sankcií vynucované dodržiavanie povinností štatutárov by malo byť základným predpokladom zlepšenia platobnej disciplíny na Slovensku, pričom by sa sankcie, v prípade spôsobenia škôd nečinnosťou štatutárov, mali vzťahovať aj na osobný majetok kompetentných osôb.

Ďalšie možnosti, ako umožnenie reštrukturalizácie iba za podmienky, ak dôjde k úhrade minimálne 50 % hodnoty pohľadávok nezabezpečených veriteľov alebo automatické vylučovanie ponuky s najnižšou cenou z verejného obstarávania, by preferovala len marginálna časť podnikateľov. Znamená to, že podnikatelia ich vo všeobecnosti považujú za málo účinné. Uvedené opatrenia navyše do istej miery spochybňujú základné princípy procesov reštrukturalizácie a verejného obstarávania.