Aká je pravda o ekologických hybridných autách? Nie je to veľmi ružové

Dokonca môžu byť oveľa škodlivejšie a zaťažujúce rodinný rozpočet, ako obyčajné autá so spaľovacím motorom. Dôvodom je ich nesprávne používanie.

Drvivá väčšina z nich produkuje trikrát viac emisií, ako deklarujú samotní výrobcovia. Údaje z technického preukazu sú v praxi nedosiahnuteľné.

Vyššia spotreba aj emisie

Za vyššou spotrebou plug-in hybridov sú ťažké elektrické motory a batérie, ktoré ju automaticky zvyšujú. Navyše ich majitelia často zabúdajú elektrický motor nabiť a na jazdu používajú palivový motor.

Za nevýhodu plug-in hybridných áut považuje motorista okrem menšej palivovej nádrže aj nízky dojazd elektrického motora.

Dodal, že ak motoristi nepoužívajú elektrický motor, pretože ho nemajú nabitý, spotreba môže byť až 5-krát vyššia, ako deklaruje výrobca. Takže namiesto 2 či 3 litrov sa reálna spotreba vyšplhá na 10 litrov na 100 km.

„Hybridné auto so silným motorom môže mať písanú spotrebu 2-3 litra na 100 kilometrov. Čo je nelogické a z dlhodobého horizontu aj veľmi náročné dosiahnuť. Samotní výrobca pri udávaní spotreby rátajú s tým, že majiteľ ho bude nie len tankovať, ale aj dobíjať takmer vždy, keď batériu vybije. Teda cca každých 70 -100 kilometrov, aby auto fungovalo ako má,“ vysvetľuje známy motorista Drahomír Piók.

Z hybridov najviac profitujú automobilky

Väčší záujem o hybridné autá si motorista vysvetľuje rôznymi daňovými úľavami alebo inými zvýhodneniami. V konečnom dôsledku pri nesprávnom používaní je hybrid rovnaký “spaľovák“, ako každý iný automobil.

Z kombinovaných áut najviac ťažia automobilky. Tie si vďaka hybridným vozidlám znižujú prísne stanovené emisné limity na celé flotily.

„Keďže motoristu nikto nekontroluje, či nabíja alebo nebíja elektromotor, takže ak sa v techničáku uvádza 30 g CO2. Reálne môže produkovať 120 g emisií, možno viac,“ vysvetľuje motorista.

Plug – in hybrid alebo obyčajný hybrid?

Klasické hybridy sa na rozdiel od plug-in hybridov dobíjajú počas jazdy. Elektrický motor využíva motorista prevažne pri nižšej rýchlosti alebo rozbiehaní.

Aj keď naň prejde iba zopár kilometrov, jeho využitie je efektívnejšie, pretože ho neovplyvňuje samotný motorista. Elektrický pohon sa spúšťa sám.

Moderný plug-in hybrid má oveľa väčšiu baterku, ktorú treba dobíjať. Jeho najväčšia nevýhoda je nízky dojazd, na elektrickú energiu dokáže vodič prejsť približne 70 kilometrov.

„Ľudí nebaví vždy dobíjať, lebo nemusia, nemajú možnosti dobíjania a jednoducho prestanú elektrický motor úplne používať tak, na čo je určený,“ vysvetlil Piók.

Nová generácia plug-in hybridov by mala mať oveľa väčší dojazd, možno až 100 kilometrov. To by znamenalo väčší komfort vodičov, pričom by nemuseli batériu dobíjať na „každom rohu“.

„Myslím si, že keď človek prejde 100 km na elektrickú energiu po meste a má nádrž na ďalších 400 – 500 km, ktoré využije mimo mesta, je to úplne ideálna kombinácia. Najmä ak by sa používalo auto ako má, je to perfektné vozidlo,“ konštatuje motorista.

Zelenšie autá iba na papieri

Piók dodal, že v súčasnosti môžu vodiči alternatívnych vozidiel vďaka špeciálnej EČV využívať viaceré výhody ako napríklad vjazd do nízkoemisných zón či voľné parkovanie. A to všetko aj napriek tomu, že vypúšťajú rovnaké emisie ako spaľovacie motory.

Žiaľ, neexistuje žiaden kontrolný mechanizmus, ktorý by vodičov kontroloval. „Môj osobný názor je, že pre bežného človeka je toto auto príliš komplikované a náročné na údržbu,“ myslí si odborník.

„Je veľmi pravdepodobné, že otázka okolo plug-in hybridných vozidiel sa vyrieši sama v priebehu pár rokov, kedy na trh prídu generačne lepšie modely. Zároveň bude elektrifikácia oveľa vyššia, teda bude viac rýchlo nabíjacích staníc. Nabijú sa “zadarmo“ doma alebo práci, pretože ak bude dojazd 100 km, to už využije aj človek, ktorý cestuje do Bratislavy z Trnavy. Bude to mať oveľa väčší zmysel a vymizne diera, kedy napríklad 400 koňové auto bez nabitia má takú spotrebu, že to nikto nevie dosiahnuť,“ uzavrel Piók.