Ak by sme si požičali, tak na upratanie dlhov a neočakávané výdavky

Bratislava, 26. august 2015 - Vo výhľade do budúcnosti sme zaradili jednotku. Až 44% Slovákov totiž verí, že ich ekonomická situácia sa v nasledujúcich mesiacoch zlepší, u 11% výrazne. Aj keď sú optimisti, 42% stále nemá žiadne úspory. Z tých, čo si nejakú rezervu vytvárajú (37%), viac ako polovica (52%) si plánuje odkladať na dôchodok. Informácie o financiách pritom najviac získavajú z internetu, od priateľov, z televízie, ale aj od finančných poradcov. Ak by si mali do budúcna požičať, bolo by to na konsolidáciu dlhov alebo na pokrytie neočakávaných výdavkov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GFK medzi 8040 zákazníkmi Providentu v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Litve, Slovensku a v Mexiku.

Podľa výsledkov prieskumu si 36% Slovákov myslí, že najbližší rok sa v ich finančnej situácii nič nezmení, 11% však očakáva výrazné zlepšenie, tretina len nepatrný posun dopredu, no 4% vidia svoju situáciu výrazne horšie. Vnímanie Slovákov tak kopíruje názory opýtaných v ostatných európskych štátoch. Dôvodom, prečo Slováci rozmýšľajú pozitívne, je očakávanie lepšieho príjmu v zamestnaní (42%), zmena osobnej/rodinnej situácie (19%) a 18% počíta s novou prácou. Negatívny výhľad respondenti pripisujú najmä zvýšeniu životných nákladov (43%), 9% odchodu do dôchodku a obavám z choroby.

Požičali by sme si na dlhy a nečakané výdavky
Tretina Slovákov si myslí, že dostať sa k pôžičke by nemal byť problém, rovnaká časť je presvedčená o opaku a zvyšok opýtaných nevie, ako by ich snaha požičať si dopadla. Ak by si Slováci v najbližších mesiacoch požičali, tak pre 37% by bolo cieľom konsolidovať svoje dlhy, 36% by riešila nečakané výdavky a takmer štvrtina (23%) by si vylepšila domácnosť. Pôžička by bola u 16% prostriedkom na pokrytie kúpy auta. 10% by bolo ochotných zadlžiť sa kvôli bežným výdajom na domácnosť. Pri rozhodovaní požičať si by viac ako polovica Slovákov myslela na to, či si splátky úveru môže dovoliť, 45% by zaujímalo, koľko zaplatia za požičané peniaze celkovo, takmer tretina by sa rozhodovala podľa doby splácania a rýchlosti poskytnutia úveru a 28% - táto časť respondentov by sa zamyslela, či peniaze získané pôžičkou vôbec potrebuje. „Z prieskumu vyplynulo, že hlavným faktorom určujúcim povesť finančnej inštitúcie je pre Slovákov kvalitný zákaznícky servis a predchádzajúca osobná skúsenosť. Nič z toho nie je možné získať inak, ako budovaním vzťahu medzi zákazníkom a veriteľom. Pre nás je podstatné zistenie, že ľudia tieto veci vnímajú, sú pre nich dôležité a mali by byť určujúce ako pri rozhodovaní, od koho si požičajú, tak aj počas splácania záväzku,“ povedal Marián Kolembus z Provident Financial.

Nešetríme, ako by sme chceli
Polovica (53%) európskych respondentov nemá žiadne peňažné úspory, na Slovensku 42% opýtaných. Z tých, ktorí nejaké financie ušetria (37%), každý šiesty (15%) odloží viac ako 270 eur. Ak zvažujeme šetriť na dôchodok (52%), hlavným dôvodom je snaha postarať sa v seniorskom veku sám o seba (23%) a vyrovnať chýbajúci príjem z práce (23%). Skoro polovica (48%) Slovákov si nemôže v tomto čase dovoliť odkladať na penziu, 9% však nerozumie nastaveniu dôchodkového systému v krajine.

Vedieť o financiách viac
Tri pätiny respondentov zo Slovenska je presvedčených, že finančné vzdelávanie by im pomohlo lepšie manažovať financie v budúcnosti. Čo sa tém týka, radi by sa najviac dozvedeli o správe rodinných financií (33%), sporení (23%) či komerčnom investovaní (15%). O vzdelávanie svojich detí by prejavilo záujem 14% opýtaných a len 5% o plánovanie financií na dôchodok.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR