|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. júla 2016
Ak by Slováci užívali lieky ako Česi, ušetrili by sa desiatky miliónov
Desiatky miliónov eur by sa vraj ušetrili na liekoch, keby ich Slováci užívali toľko ako Česi. "Slovensko má jedny z najnižších cien liekov v EÚ, no v ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/Alexandra Moštková
Bratislava 29. júla (TASR) – Desiatky miliónov eur by sa vraj ušetrili na liekoch, keby ich Slováci užívali toľko ako Česi. "Slovensko má jedny z najnižších cien liekov v EÚ, no v prepočte na obyvateľa dáva na lieky viac než okolité krajiny," vyplýva to z priebežnej správy z revízie výdavkov v zdravotníctve. Odhaduje sa v nej, že ak by spotreba bola na úrovni Česka, na lieky by išlo približne o 137 až 197 miliónov eur menej.Podľa správy sa na Slovensku dáva na lieky a zdravotnícke pomôcky v prepočte na obyvateľa viac peňazí ako v Česku, Poľsku a Maďarsku. Kým ich priemer je 465 amerických dolárov na obyvateľa, výdavky na Slovensku mali dosiahnuť 719 dolárov. Slováci nadpriemerne užívajú lieky na tráviaci trakt, kardiovaskulárny, nervový, muskuloskeletárny a respiračný systém a viac antiinfektív. Tieto čísla sa však nezdajú prezidentovi Slovenskej lekárnickej komory Ondrejovi Sukeľovi. Ako vyplynulo z jeho vyjadrenia, náklady nemuseli byť také vysoké.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2013 predstavovali náklady na lieky 1,53 miliardy eur, teda 380 dolárov na obyvateľa, priblížil. Sukeľ má pocit, že kompetentné inštitúcie zrejme nemajú dostatok relevantných údajov o pohybe a spotrebe liekov na realizáciu kvalifikovaných rozhodnutí. "Som na pochybách, či v aktuálnej situácii dokážeme zodpovedne povedať, že sa užíva zbytočne veľa liekov a takéto tvrdenie považujem v kontexte uvedeného za zjednodušujúce," povedal. Pri odpovedi na túto otázku treba podľa neho zohľadniť osobitne spotrebu liekov vydávaných na lekársky predpis, bez predpisu a nemocničných liekov.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková vidí ako príčinu vysokej spotreby liekov chýbajúcu edukáciu pacientov o ich ochoreniach, zdravom životnom štýle či liečebnom režime. "Slovenskí lekári majú na svojich pacientov málo času. A nám pacientom zase chýba motivácia starať sa o svoje zdravie, aby sme svoje zdravotné problémy neriešili len tabletkami," poznamenala.
Podľa vládnej analýzy môže byť dôvodom situácie s vysokými nákladmi na lieky nielen veľká spotreba, ale aj neefektívny systém úhrad. Platiť sa má aj za nákladné a neefektívne lieky. Pripisuje ju i nadmernej preskripcii. "Príčinou neštandardného predpisovania môže byť skutočná medicínska potreba, ale i nedostatočný manažment pacienta, duplikácie v predpisovaní, indukovaná preskripcia či iné nezrovnalosti. Revízia výdavkov v oblasti liekov sa preto hlbšie zameria na analýzu spotreby liekov," konštatuje sa v správe.
Za situáciou môžu byť aj očakávania pacientov, že im lieky predpíšu, myslí si zdravotná poisťovňa Dôvera. "Časť nadmernej preskripcie je daná aj tým, že vysoký je aj počet návštev u lekára a zakorenené očakávanie, že každá návšteva v ambulancii má byť ukončená predpisom lieku. Dôvodom je aj chýbajúci eHealth, ktorý by jednoducho zabránil duplicitnému predpisovaniu liekov," uviedol PR špecialista poisťovne Matej Štepianský.
K efektívnejšiemu využívaniu peňazí v zdravotníctve by mohli prispieť aj generiká, teda náhrady originálnych liekov. Napriek tomu, že na Slovensku sa v porovnaní s ostatnými krajinami OECD užíva viac generík, ktoré sú lacnejšie, ich spotreba klesá. "Spomedzi sledovaných krajín OECD v rokoch 2000 a 2013 nedošlo k poklesu podielu generík na celkovom množstve spotrebovaných liekov v žiadnej inej krajine okrem Slovenska," konštatuje sa v správe z revízie.
Ich väčšiemu využívaniu malo pomôcť zavedenie generickej preskripcie v rámci liekovej reformy z roku 2011. Ako však poukázal Sukeľ, na Slovensku sa zaviedol "neúčinný hybrid", v ktorom lekár k firemnému názvu lieku dopisuje aj generický názov liečiva. "Analýzy poukazujú na to, že pacienti vďaka tomu stále platia o cca 30 percent viac doplatkov, než by reálne mali," upozornil.
Kafková považuje využívanie generík za správnu voľbu. Pripomína však, že aj v tomto prípade treba zlepšiť komunikáciu lekárov s pacientmi. Myslí si, že pacienti, ktorí dlhodobo užívajú rovnaké lieky, by sa ich vzdávali ťažko. Riešenie vidí v ich predpisovaní novým pacientom s chronickými ochoreniami.
Pojem "generikum" sa podľa Sukeľa na Slovensku pejoratizoval. "Z hľadiska liečby, kvality lieku nie je rozdiel medzi originálnym a generickým liekom. Treba si uvedomiť, že aj pred zavedením slovenskej formy generickej preskripcie sa väčšina pacientov liečila generickými liekmi a rovnako je to aj dnes. Potrebné je ubezpečiť pacienta o bezpečnosti a účinnosti každého registrovaného lieku, čo, bohužiaľ, časť lekárskej verejnosti nerobí. Za úvahu by stálo sprísnenie vstupu nových generík na trh a do kategorizácie," zhrnul.
Dôvera pripomína, že problém so spotrebou pre nadmerné predpisovanie generická preskripcia však nerieši. "Prináša úsporu len v nákladoch za doplatky za lieky na predpis, ktoré platí pacient," doplnil Štepianský.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR