|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. októbra 2009
Ak bude Fico pokračovať, kríza podľa SDKÚ nikdy neskončí
Ak bude súčasná vládna koalícia pokračovať vo vládnutí aj naďalej kríza sa na Slovensku podľa opozičnej SDKÚ-DS nikdy neskončí. Konštatoval to v piatok na tlačovej besede poslanec ...
Zdieľať
BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) - Ak bude súčasná vládna koalícia pokračovať vo vládnutí aj naďalej kríza sa na Slovensku podľa opozičnej SDKÚ-DS nikdy neskončí. Konštatoval to v piatok na tlačovej besede poslanec najsilnejšej opozičnej strany Ivan Štefanec. Vláda má podľa jeho slov v súčasnosti k dispozícii prostriedky ako žiadna iná vláda a na verejné výdavky míňa o 25,7 mld. eur viac v porovnaní s rokom 2006. Ľudia však tieto výdavky podľa Štefanca necítia. "Robert Fico nerieší problémy a zadlžuje krajinu," konštatuje vedúci protikrízového tímu SDKÚ-DS Eugen Jurzyca.
Štefanec pritom poukazuje aj na jeden zo záverov najnovšej správy Európskej komisie, podľa ktorej by dlh Slovenska mohol v prípade pokračovania súčasnej politiky narásť v roku 2060 až do výšky 561 % hrubého domáceho produktu. Eugen Jurzyca upozorňuje aj na skutočnosť, že zatiaľ čo výdavky v rámci Európskej únie vzrástli medzi rokmi 2006 až 2008 o 8 % na Slovensku ich rast predstavoval až 16 %. Podľa jeho slov sa to však adekvátne neprejavuje aj zlepšení situácie v krajine.
Slovensko sa podľa správy Európskej komisie, ktorá skúma rozvoj štátnych financií do roku 2060, zdá byť v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií vystavené vysokému riziku. Dlhodobé rozpočtové dôsledky starnutia obyvateľstva majú byť spôsobené pomerne značným nárastom dôchodkových výdavkov v nasledujúcich desaťročiach.
"Zlepšenie primárneho salda v strednodobom horizonte a ďalšie reformy systému sociálneho zabezpečenia by mohli prispieť k redukcii rizík dlhodobej udržateľnosti verejných financií," konštatuje komisia v časti venovanej Slovensku. Ako sa však píše ďalej, reformy by sa mali realizovať opatrne, aby nezosilňovali negatívne dopady súčasnej hospodárskej a finančnej krízy.
Od minulého týždňa už pritom Slovensko čelí aj konaniu Európskej komisie vo veci nadmerného deficitu verejných financií. Komisia začala toto konanie aj voči ďalším ôsmim krajinám únie. Správy o postupe pri nadmernom deficite, ktoré komisia prijala, sa týkajú aj Belgicka, Českej republiky, Holandska, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Talianska. V Pakte stability a rastu, ktorý je záväzný pre jednotlivé krajiny, sa stanovuje vypracovanie správy komisie vždy, keď skutočný alebo plánovaný deficit členského štátu prekročí referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu.
Slovenská vláda v tomto roku počíta s deficitom verejných financií na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu. Ďalší ohlásený plán konsolidácie, s ktorým počíta aj vládou schválený návrh rozpočtu verejných financií na roky 2010 až 2012, predpokladá v budúcom roku pokles deficitu na 5,5 % hrubého domáceho produktu a jeho ďalšie znižovanie až pod referenčnú trojpercentnú hranicu v roku 2012. Podľa Ivana Štefanca je však takéto tempo konsolidácie nedostatočné.
Štátny dlh Slovenska ku koncu minulého roka dosiahol 17,7 mld. eur, čo predstavovalo 26 % z HDP. Podľa odhadov rezortu financií sa však hrubý dlh verejnej správy bude v rokoch 2010 až 2012 pohybovať na úrovni od 40,8 % HDP do 42,5 % HDP. Verejný dlh je pritom z 96 % tvorený štátnym dlhom. Samotný štátny dlh by mal v budúcom roku vzrásť na 26,4 mld. eur.
SITA
Štefanec pritom poukazuje aj na jeden zo záverov najnovšej správy Európskej komisie, podľa ktorej by dlh Slovenska mohol v prípade pokračovania súčasnej politiky narásť v roku 2060 až do výšky 561 % hrubého domáceho produktu. Eugen Jurzyca upozorňuje aj na skutočnosť, že zatiaľ čo výdavky v rámci Európskej únie vzrástli medzi rokmi 2006 až 2008 o 8 % na Slovensku ich rast predstavoval až 16 %. Podľa jeho slov sa to však adekvátne neprejavuje aj zlepšení situácie v krajine.
Slovensko sa podľa správy Európskej komisie, ktorá skúma rozvoj štátnych financií do roku 2060, zdá byť v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií vystavené vysokému riziku. Dlhodobé rozpočtové dôsledky starnutia obyvateľstva majú byť spôsobené pomerne značným nárastom dôchodkových výdavkov v nasledujúcich desaťročiach.
"Zlepšenie primárneho salda v strednodobom horizonte a ďalšie reformy systému sociálneho zabezpečenia by mohli prispieť k redukcii rizík dlhodobej udržateľnosti verejných financií," konštatuje komisia v časti venovanej Slovensku. Ako sa však píše ďalej, reformy by sa mali realizovať opatrne, aby nezosilňovali negatívne dopady súčasnej hospodárskej a finančnej krízy.
Od minulého týždňa už pritom Slovensko čelí aj konaniu Európskej komisie vo veci nadmerného deficitu verejných financií. Komisia začala toto konanie aj voči ďalším ôsmim krajinám únie. Správy o postupe pri nadmernom deficite, ktoré komisia prijala, sa týkajú aj Belgicka, Českej republiky, Holandska, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Talianska. V Pakte stability a rastu, ktorý je záväzný pre jednotlivé krajiny, sa stanovuje vypracovanie správy komisie vždy, keď skutočný alebo plánovaný deficit členského štátu prekročí referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu.
Slovenská vláda v tomto roku počíta s deficitom verejných financií na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu. Ďalší ohlásený plán konsolidácie, s ktorým počíta aj vládou schválený návrh rozpočtu verejných financií na roky 2010 až 2012, predpokladá v budúcom roku pokles deficitu na 5,5 % hrubého domáceho produktu a jeho ďalšie znižovanie až pod referenčnú trojpercentnú hranicu v roku 2012. Podľa Ivana Štefanca je však takéto tempo konsolidácie nedostatočné.
Štátny dlh Slovenska ku koncu minulého roka dosiahol 17,7 mld. eur, čo predstavovalo 26 % z HDP. Podľa odhadov rezortu financií sa však hrubý dlh verejnej správy bude v rokoch 2010 až 2012 pohybovať na úrovni od 40,8 % HDP do 42,5 % HDP. Verejný dlh je pritom z 96 % tvorený štátnym dlhom. Samotný štátny dlh by mal v budúcom roku vzrásť na 26,4 mld. eur.
SITA