Aj hlas potrebuje fitnes, je akustickou vizitkou

„Viac ako tretinu osobného dojmu vytvára hlas,“ povedal tréner manažérskych zručností Arno Fischbacher pre www.stimme.at. Na základe výsledkov nedávnej štúdie Wirtschaftsfaktor Stimme prišla Helene Karmasinová, odborníčka na motiváciu, k záveru, že túto skutočnosť si uvedomuje až 80 percent rakúskych topmanažérov. „Napriek tomu iba štvrtina z nich absolvovala profesionálne hlasové školenie,“ zdôraznila Karmasinová. Najväčší význam má charakteristika hlasu podľa opýtaných pri verejných vystúpeniach a v oblasti predaja (94 %), pri prvom kontakte (93 %), prezentáciách (92 %), presviedčaní, školeniach a prednáškach (89 %), prijímacích pohovoroch (78 %) a v oblasti medziľudskej komunikácie (70 %).
„Celkové vyznievanie hlasu veľmi často rozhoduje aj o úspechu alebo neúspechu pri budovaní kariéry,“ pripomenul Fischbacher. Akustická vizitka zostáva podľa jeho slov veľmi podceňovaná. „Kým ľudia pozorne sledujú každú novú vrásku na tvári a míňajú obrovské sumy za moderné účesy a elegantné oblečenie, hlasový potenciál, vďaka ktorému vedú svojich spolupracovníkov či rozprávajú sa s obchodnými partnermi, nechávajú takmer bez povšimnutia,“ dodal Fischbacher. Podľa neho si môže každý človek vytrénovať primeraný hlas podobne, ako dokáže zlepšiť svoje počítačové zručnosti, hoci si to vyžaduje určité časové a finančné náklady. Rovnako ako každá investícia do zlepšenia komunikačných zručností sa však aj tento tréning vyplatí. Už po dvoch dňoch absolventi kurzu dokážu zreteľne zvýšiť svoju schopnosť pozitívne ovplyvniť diskusiu, znížiť nervozitu na minimum, jasnejšie formulovať myšlienky, lepšie zvládať konflikty a pod.
Hlavnou súčasťou hlasového tréningu napodiv nie je zdokonaľovanie schopnosti telefonovať. Tréneri sa zameriavajú skôr na situácie, v ktorých hlas jednotlivých účastníkov nepôsobí presvedčivo, čím môže prispieť k celkovému zlyhaniu. Ide napríklad o prezentácie, vystúpenia na poradách alebo zvládanie konfliktov. „V konfliktných situáciách trpia predovšetkým ženy, ktorým sa ostatní často vysmievajú, ak ich hlas pri rozčúlení vyskočí do nepríjemne znejúcich vysokých tónov. V takejto situácii však nie je na vine hlas, ale spôsob jeho používania,“ vysvetlil Fischbacher. Na hlasovom tréningu sa preto okrem iného precvičuje aj reč tela, vnútorné nastavenie, zvládanie emócií, rýchlosť rozprávania, artikulácia a pod. Ako totiž pripomenul Fischbacher, „aj v čase e-mailov a internetovej komunikácie má ľudský hlas ešte vždy posledné slovo“.
(ach)