Agresívna politika USA testuje vzťahy s európskymi partnermi

Washington/Brusel 10. júla (TASR) - Pre administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa znamená politika "energetickej dominancie" zníženie závislosti od dovozu ropy a podporu jej vývozu s cieľom zvýšiť rast ekonomiky a politický vplyv Washingtonu v zahraničí. Pre mnohých európskych spojencov Washingtonu to však znamená nevítané zasahovanie do ich trhov.


Trumpova administratíva využila desať rokov trvajúci rozmach nových vrtov v USA na presadenie svojej energetickej politiky, ktorá je jednou z najagresívnejších v histórii krajiny. Doteraz to znamenalo sankcie na vývoz ropy z Iránu a Venezuely a vyhrážky firmám, ktoré pomáhajú Rusku budovať plynovod do Európy. Okrem toho Washington podporuje rast exportu americkej ropy a zemného plynu.

Administratíva považuje tieto kroky za spôsob, ako dosiahnuť ciele v zahraničnej politike s pridanou výhodou pomoci americkým výrobcom energií a rozšírením trhov o amerických spojencov pri diverzifikovaní dodávok. Podľa nemenovaných diplomatov, analytikov a šéfov amerických firiem tým však Washington podráždil mnohých európskych spojencov a energetické spoločnosti, ktorí nesúhlasia s rastúcim globálnym vplyvom USA na trhoch s energiou a vnímajú túto politiku najmä ako spôsob, ako poskytnúť americkým producentom výhody.

Rastúce trenice pre energie spôsobujú škrípanie v transatlantických vzťahoch, ktoré sú už aj tak dosť napäté pre spory o financovanie NATO, obchod či klimatické zmeny.

"Veľmi si vážime vzťah s našimi americkými partnermi, spojencami a priateľmi," povedal eurokomisár pre ekonomiku Pierre Moscovici novinárom na brífingu v Bruseli minulý mesiac. "Ale mali by sa tiež zdržať jednostranných krokov," dodal.

Americké ministerstvo energetiky nedávno označilo vývoz plynu do Európy za spôsob, ako šíriť "molekuly slobody" cez Atlantik.

Spojené štáty sa stali najväčším producentom ropy a sú na ceste stať sa tretím najväčším vývozcom zemného plynu na svete vďaka novým technológiám, ktoré im umožňujú ťažbu z bridlíc po zmiernení environmentálnych predpisov po nástupe Trumpa do úradu.

Spojené štáty poslali za šesť mesiacov do konca marca 2019 do Európy 43,3 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ropy, to bolo o 27 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Medzitým sa vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy minulý rok takmer strojnásobil, keď Európska komisia súhlasila po stretnutí s Trumpom s nákupom väčšieho množstva plynu.

Trumpovo predvolebné heslo "Amerika na prvom mieste" sa v čoraz väčšej miere premieta do presadzovania predaja ropy a zemného plynu na celom svete, povedal Tim Boersma z Columbijskej univerzity.

Jednostranné sankcie USA voči Iránu a Venezuele by vyvolali prudký nárast cien ropy bez strmého zvýšenia jej ponuky z USA.

Trumpovo vlaňajšie rozhodnutie odstúpiť od iránskej jadrovej dohody a bezprecedentná snaha o úplné zablokovanie vývozu ropy z arabskej krajiny sa nepáčia európskym lídrom a neochotne ich prijali energetické spoločnosti, ktoré čelili americkým sankciám vrátane vylúčenia z finančného systému USA.

Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo odvtedy podnikli kroky na to, aby odolali tlaku Washingtonu. Vytvorili obchodný mechanizmus založený na výmene s názvom Instex, ktorý im umožňuje obchodovať s Iránom mimo finančného systému USA a obísť tak sankcie. Európa dúfa, že Instex umožní Iránu vymieňať ropu a plyn alebo iný tovar za lieky, potraviny alebo iné humanitárne dodávky z EÚ.

Medzitým úradníci ministerstva zahraničných vecí USA neustále posielajú obchodníkom so sídlom v Británii a Švajčiarsku varovania, aby nekupovali ropné produkty z krajín, ktoré čelia sankciám.

Podľa obchodníkov tým americké ministerstvo prekročilo svoje právomoci, uviedli nemenované zdroje.

Trump tiež kritizoval európske štáty za podporu výstavby ďalšej vetvy ruského plynovodu do Nemecka, Nord Stream 2, a povedal, že Moskva by tak mohla získať príliš veľký vplyv na najväčšie európske hospodárstvo. Pohrozil tiež sankciami firmám, ktoré s projektom pomáhajú. To sa nepáči niektorým diplomatom a firmám v EÚ.

"Pre Európu to bude katastrofa, keď hodí cez palubu Nord Stream 2 pod tlakom USA," povedal Rainer Seele, generálny riaditeľ energetickej spoločnosti OMV, jednej z piatich európskych firiem, ktoré pomáhajú financovať Nord Stream 2.

Ruský plyn cez potrubie je lacnejší ako americký LNG, povedal a dodal, že tlak USA ohrozuje "nezávislosť a bezpečnosť dodávok energií v Európe".

Iné krajiny, ako napríklad Poľsko a Litva, sú však rady, že môžu kupovať skvapalnený zemný plyn z USA a znížiť tak svoju závislosť od ruského monopolného exportéra plynu Gazprom.

Poľská ropná a plynárenská spoločnosť (PGNiG) podpísala 12. júna dohodu s americkou Venture Global LNG o kúpe 1,5 milióna metrických ton LNG ročne.

Ale podľa zdrojov z Bruselu ani diplomati, ktorí sú proti Nord Stream 2, nesúhlasia s tónom ani obsahom odkazov z Washingtonu.

"Nechceme, aby nám diktoval," uzavrel jeden z nich.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR