Agrárna komora: Agrorezort chce vedieť, koľko škôd spôsobilo sucho

Bratislava 16. mája (TASR) - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR s cieľom objektívne kvantifikovať dopad výrazne nepriaznivých klimatických podmienok - sucha - na úrody poľnohospodárskych plodín v roku 2017, si od poľnohospodárskych subjektov, ktoré pre minuloročné sucho utrpeli mimoriadne straty na úrode, vyžiadalo aktualizované podklady z regiónov, ktoré SHMÚ vo svojom odbornom stanovisku vymenovalo, a to Trnava, Senica, Galanta, Bratislava a Dunajská Streda. Tieto podklady musia dotknutí farmári odovzdať do 23. mája 2018. Informovala o tom Agrárna komora Slovenska (AKS).


Prvotné počty ešte zo začiatku tohto roka vykazovali podľa AKS stratu viac ako 19 miliónov eur. To je suma, ktorá im pre mimoriadne slabú úrodu chýba na odvodové povinnosti zo mzdy, daň z pozemkov, prenájom pozemkov a záväzky voči dodávateľom za osivá a hnojivá. Do tohto stavu sa dostalo 96 poľnohospodárskych subjektov, napriek tomu, že zavlažovali a vynaložili rovnaké úsilie ako predchádzajúce roky. V porovnaní s rokom 2016 majú pokles na úrode v niektorých prípadoch až 70 %.

AKS zdôraznila, že o mimoriadnom stave listom farmári informovali zástupcov vlády a žiadali ich o pomoc, nakoľko súčasná situácia ohrozuje ďalšiu existenciu podnikov s 3500 zamestnancami. Na list, v ktorom poľnohospodári žiadali vládu o pomoc, reagoval aj premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý tému odškodnenia farmárov delegoval na podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (nominantka SNS). Na utorkovom (15.5.) rokovaní s Radou poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv sa premiér zaujímal o riešenie tejto situácie. Pozitívny prístup má aj k založeniu Rizikového fondu s účasťou štátu a farmárov.

Agrárna komora Slovenska zároveň reaguje na správu o kritických klimatických podmienkach, ktoré aj tento rok, podľa klimatológa profesora Milana Lapina z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, postihli Slovensko. "Prišiel mesiac, ktorý bol až o šesť stupňov Celzia teplejší ako normál a všetko je preč. Čím je vyššia teplota, tým je väčší výpar vody z pôdy. Ak neprídu výdatnejšie zrážky, tak koncom mája môže nastať katastrofa. Už teraz poľnohospodári počítajú škody," uviedol Lapin.

AKS pripomenula, že pravidelne zbiera informácie z juhu Slovenska. Poľnohospodári pri Nových Zámkoch tiež upozorňujú na nepriaznivú situáciu. "Napriek tomu, že Žitný ostrov podľa klimatológa utrpel zatiaľ najnižšie straty, aj tu farmári pozorujú hlavne u jačmeňa a kukurice slabšiu kondíciu vegetácie. Podľa farmára z Topoľníkov je taká situácia, že 'porasty jačmeňa ledva opúšťajú pôdu, nemajú ani 20 cm, bez vody nebude žiadna úroda'. Rovnako ako v minulom roku, v niektorých oblastiach Slovenska nepomáha ani zavlažovanie," dodala Helena Patasiová z AKS.

Za posledné obdobie klimatológovia a meteorológovia opakovane upozorňujú na nepriateľské klimatické podmienky pre poľnohospodárstvo. AKS považuje preto za potrebné zriadiť rizikový fond, ako nástroj na zníženie negatívnych dopadov v takýchto a podobných situáciách. Poľnohospodári po fonde, do ktorého by museli povinne prispievať, ako aj účasť štátu by mala byť rovnaká, volajú už sedem rokov. Tento nástroj by mal riešiť problém systematicky a nárok čerpať z neho by mali poľnohospodári za nepoistiteľné prípady ako sú záplavy, povodeň a sucho a podobne, nemuseli by tak prosiť o pomoc vládu.

Po zriadení rizikového fondu volá aj Agrárna komora ČR, nakoľko sucho trápi aj našich susedov. Nedávno česká vláda schválila kompenzáciu za sucho z roku 2017 vo výške asi 78,4 milióna eur. Materiál o zriadení takzvaného Fondu ťažko poistiteľných rizík plánuje ČR predložiť budúci rok. Slovensko a Česká republika sa riadia nariadením komisie EÚ, a teda používajú rovnaký systém výpočtu strát.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR