Agatha Christie sa stala známou románom Vražda Rogera Ackroyda

Wallingford/Bratislava 12. januára (TASR) - Slávna britská autorka detektívnych románov Agatha Christie skonala pred 40 rokmi 12. januára.


Z jej kníh sa predalo vyše dvoch miliárd výtlačkov. A filmové verzie jej príbehov, najmä Smrť na Níle (Death on the Nile, 1937) a Vražda v Orient exprese (Murder on the Orient Express, 1934) sa zaradili medzi klasiku.

Agatha Christie sa narodila 15. septembra 1890 v anglickom v meste Torquay vo Veľkej Británii v dobre situovanej rodine. Ako dieťa hrala na klavíri a bola vášnivou čitateľkou detektívok, ktoré ju odmalička fascinovali.

Do prvého manželstva s dôstojníkom Archibaldom Christiem vstupovala ako veľmi zaľúbená žena. Manžela spoznala počas prvej svetovej vojny.

Spisovateľka sa stala známou v roku 1926, keď vyšiel román Vražda Rogera Ackroyda (The Murder of Roger Ackroyd). S týmto rokom sa spája aj jej osobná tragédia, zomrela vtedy jej matka, na ktorú bola silno citovo naviazaná a jej prvý manžel Archibald Christie požiadal o rozvod. Agatha Christie v decembri toho roku zmizla. Objavili ju až o niekoľko dní v hoteli zaregistrovanú na meno ženy, ktorá bola dôvodom na rozvod. Túto epizódu vysvetľovala až do smrti stratou pamäte. Manželia sa rozviedli o dva roky.

V roku 1930 sa Agatha Christie vydala za archeológa Maxa Mallowana, ktorý bol o 15 rokov mladší. Ešte pred dovŕšením štyridsiatky teda začala odznova. Do jej života vstúpil Blízky východ a vykopávky. Manželov výskum podporovala nielen finančne, ale na archeologických náleziskách bola neoceniteľným pomocníkom aj jej výnimočná pamäť. Pamätala si tvary hlinených úlomkov a nálezy jej do seba úžasne zapadali. Vykopávky starostlivo triedila a tabuľky zo slonoviny, ktoré pred piatimi tisíckami rokov Babylončania nahádzali do studní, čistila vlastným pleťovým krémom.

Mala so sebou však aj písací stroj, a kým jej manžel sa za dažďa pokúšal na papieri rekonštruovať tvary starovekých náhrdelníkov a hudobných nástrojov, do jej stanu alebo hlinenej chatrče prichádzali múzy s jedovou injekciou alebo dýkou.

Agatha Christie napísala počas svojho života množstvo napínavých poviedok a románov. Jej literárnym dielom sa ako červená niť tiahnu v prvom rade vraždy. Pri svojej nekalej činnosti siahajú postavy z jej kníh a poviedok veľmi často po morfíne, strychníne či kyanovodíku. Autorka neponúka čitateľovi len napínavú zápletku, ale aj vynikajúce vedomosti z toxikológie. Jej postavy umierajú aj v dôsledku podania nikotínu a tália. Pôsobenie týchto jedov je v jej dielach opísané s absolútnou presnosťou a bez jedinej odbornej chybičky. V mladom veku totiž tvorkyňa nezabudnuteľnej slečny Marplovej a detektíva Hercula Poirota pracovala v lekárni. Keďže práca ju veľmi zaujímala, snažila sa o jednotlivých substanciách, uložených vzadu na policiach dozvedieť čo najviac.

Svojho detektíva Hercula Poirota, elegána s neuveriteľne bystrou šedou mozgovou kôrou, ktorý vystupuje celkom v 33 jej románoch, nechala Agatha Chritstie zomrieť rok pred vlastnou smrťou. Stal sa jedinou fiktívnou postavou, ktorá mala nekrológ na prvej stránke denníka New York Times.

Absolútnym rekordérom vo všetkých divadelných žánroch je divadelná hra Agathy Christie Pasca na myši (The Mousetrap, 1952) na motívy kriminálnej rozhlasovej hry Tri slepé myši (Three Blind Mice), ktorá sa hrá v londýnskom St. Martin's Theatre od roku 1952. Autorské práva na uvádzanie hry darovala Agatha Christie svojmu vnukovi Mathewovi Prichardovi k jeho deviatym narodeninám. Pasca na myši bola preložená do 23 jazykov a uvedená vo viac ako 40 krajinách sveta. Doteraz sa však na motívy tejto hry nenakrútil film, ktorý by bol bezpochyby trhákom. Kúpna zmluva autorských práv na jej divadelné uvedenie totiž obsahuje klauzulu, podľa ktorej z hry nemožno urobiť film, kým sa hrá na divadelných doskách.

Autobiografia Agathy Christie (Autobiography, 1977) vyšla až po jej smrti. Spisovateľka zomrela 12. januára 1976 v britskom Wallingforde vo veku 85 rokov.

Už za jej života sa jej dostalo množstvo pôct a vyznamenaní. Bola predsedníčkou Detektívneho klubu, členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti, nositeľkou Radu britského impéria a čestnou doktorkou literatúry.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR