Afganský muž zaškrtil svoju ženu, porodila mu dcéru

BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) – Polícia v severoafganskej provincii Kunduz pátra po mužovi, ktorý zavraždil svoju ženu za to, že mu neporodila syna. Muž s pomocou svojej matky najprv ženu zbil a potom ju zaškrtil.


Dvadsaťdeväťročný Šer Muhammad a 23-ročná Storay sa zobrali pred štyrmi rokmi. Dvojici sa narodili tri dcéry, posledná pred tromi mesiacmi, po treťom pôrode Storayu obvinil, že nie je schopná dať mu syna. „V sobotu nakoniec muž aj so svojou matkou najprv ženu zbili a on ju potom zaškrtil,“ povedal šéf miestnej polície v Chanabáde, ktorého cituje CNN.

Storayina svokra Walí Hazráta tvrdí, že jej syn je nevinný a nevesta spáchala samovraždu. „Môj syn nič neurobil. Po troch dcérach sa Storay cítila vinná a zabila sa.“

Len pred niekoľkými týždňami afganská polícia zachránila 15-ročné dievča zatvorené v pivnici u príbuzných, vyhladovanú a so strhnutými nechtami na rukách. Sahu Gulovú, ktorú vydali za 30-ročného muža minulý rok, podľa polície v severnej provincii Baglán mučili, aby ju donútili k prostitúcii.

Podľa organizácií pre ľudské práva sú ženy v Afganistane naďalej utláčané, napriek celkovému pokroku od pádu Talibanu. V druhom štvrťroku 2011 evidovala Afganská nezávislá komisia pre ľudské práva (AIHRC) 1026 prípadov násilia voči ženám, rok predtým 2700.

V decembri sa terčom kyselinového útoku stala afganská rodina v ich vlastnom dome, pretože otec rodiny odmietol muža uchádzajúceho sa o jeho dcéru v tínedžerskom veku.

V ďalšom prípade dostala 12 rokov väzenia 21-ročná Gulnaz, ktorá udala manžela svojej sesternice za znásilnenie. Medzinárodne známym sa stal tento prípad, keď súhlasila s vydajom za útočníka, aby sa dostala na slobodu a legitimizovala dieťa, plod útoku. Nakoniec ju po zásahu afganského prezidenta Hámida Karzaja prepustili.

Podľa afganskej sociologičky z Amnesty International Horie Mosadikovej nie je príbeh Storaye Muhammadovej ojedinelý. „Vo všeobecnosti sa situácia v ľudských právach, najmä u žien zhoršuje,“ uviedla. „Som v stálom kontakte so ženskými skupinami v krajine a ony hovoria, že násilie narastá.“

Dôvodom je podľa nej aj to, že afganská vláda nerobí veľa v záujme uplatňovania zákonov na ochranu práv žien. Je to aj dôsledok vyššieho povedomia afganských žien, ktoré viac informujú o prípadoch násilia. Navyše snaha afganskej vlády o mierové rokovania s Talibanom vedie k tomu, že ľudia si myslia, že súčasný útlak žien bude jednoducho pokračovať.

A pokiaľ ide o Storayinu svokru, nie je to nič nezvyčajné. Ženy rovnako ako manželia, bratia, otcovia často zohrávajú rolu v násilí voči iným ženám v rámci rodiny, dodala Mosadíková. Významnú rolu zohráva aj kultúrny tlak, kým syn sa oslavuje ako budúci chlebodarca, dievča je len príťažou.

Na zmenu je nutná politická vôľa afganskej vlády a tlak medzinárodného spoločenstva. „Keď medzinárodné spoločenstvo dokáže vyvinúť enormný tlak na vojenské riešenie, mohli by rovnako pristupovať aj k ochrane afganského ľudu a afganských žien,“ uviedla pre CNN.