|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. novembra 2014
Afganské deti na Slovensku miznú, nevie sa, čo je s nimi
Množstvo detí, ktoré prídu na Slovensko z ...
Zdieľať
Keď zmizne slovenské dieťa, ihneď sa rozbehne pátranie, no v prípade týchto detí to tak nefunguje, tvrdí Katarína Fajnorová z Ligy za ľudské práva.BRATISLAVA 1. novembra (WEBNOVINY) – Množstvo detí, ktoré prídu na Slovensko z tretích krajín bez rodičov alebo zákonných zástupcov, zmizne. Od roku 2009 do 2013 na Slovensko prišlo 775 odlúčených detí, no 70 až 90 percent z nich sa stratilo, povedala to v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľka a právnička Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová.
Zo 775 detí podali niektoré žiadosť o azyl, no väčšina sa dostala do špeciálneho detského domova, kedysi bol v Orechovom pri Trenčíne, teraz je tento domov v Medzilaborciach. "Väčšina z nich sa však stratila a my nevieme, čo sa s nimi udialo," poznamenala.
Liga za ľudské práva preto chcela zistiť, kam tieto deti miznú, či majú na to dôvod, čo je zlé a podobne. Grant na projekt Miznúce deti im poskytla Nadácia otvorenej spoločnosti, výsledkom ročného prieskumu je publikácia, ktorá obsahuje odporúčania či zistenia, ale aj výpovede detí alebo právničky.
Rozdiely medzi slovenským dieťaťom a imigrantom
Podľa Kataríny Fajnorovej z Ligy za ľudské práva vnímajú rodiny z rozvojových krajín Európu ako krajiny neobmedzených možnosti, kde ich deti dostanú lepšiu príležitosť a kde ich čaká lepší život. Väčšina detí prišla na Slovensko cez slovensko-ukrajinskú hranicu, kde ich polícia po ich zadržaní odovzdala pracovníkom sociálno-právnej ochrany detí, ktorí ich umiestnili do detského domova. Niektoré požiadajú o azyl a automaticky ich presunú do tábora pre žiadateľov o azyl, kde sa stretnú s dospelými, no môžu prísť do kontaktu tiež s prevádzačmi či obchodníkmi s ľuďmi.
Liga za ľudské práva vidí v neriešení miznutia odlúčených detí viaceré problémy, preto navrhuje niekoľko odporúčaní. "Keď zmizne slovenské dieťa, ihneď sa rozbehne pátranie, no v prípade týchto detí to tak nefunguje. A to aj napriek tomu, že Slovensko je viazané Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu," povedala novinárom Fajnorová.
Ak zmizne slovenské dieťa, zaradia ho do databázy Patros a po dieťati sa pátra. No v prípade odlúčených detí sa rozbehne len miestne, resp. regionálne pátranie. "Celoštátne sa po nich nepátra a už vôbec nie medzištátne," poznamenala. Tieto deti sú pritom často obeťami obchodovania s ľuďmi, sexuálneho násilia či pracovného vykorisťovania.
Treba prijať preventívne opatrenia
Podľa právničky ligy Zuzany Števulovej je nevyhnutné prijať preventívne opatrenia, aby deti prestali z detských domovov miznúť. Potrebné je, aby v domovoch, na úradoch práce a na ministerstve školstva pochopili, že pre deti je dôležité, aby od prvého kontaktu mali možnosť dozvedieť sa o možnostiach vzdelávania, ktoré by si zvolili na základe svojho rozhodnutia.
"Musí sa zmeniť aj to, aby deti, ktoré požiadajú o azyl, neboli presunuté do tábora, pretože tam nie je pre ne vhodné prostredie," pripomenula. Podľa jej slov si Slovensko taktiež nevedie žiadnu štatistiku o zmiznutých deťoch, následne tieto zmiznutia nijak nerieši a nevytvára žiadne opatrenia na to, aby sa to nedialo.
Väčšinou smutné osudy
Osudy odlúčených detí sú podľa Kataríny Fajnorovej rôzne, no väčšinou sú smutné, pretože žijú v anonymite či strachu. Mnohé deti sa chceli stať lekármi či právnikmi, no tento sen si splniť nemohli, pretože ich automaticky zaradili na učňovské vzdelanie. "Nemohli si slobode vybrať svoje povolanie a štúdium, čo je porušenie ich ústavného práva, pritom mnohí sú šikovní a inteligentní," povedala s tým, že často však strácajú svoj život a vysnívanú budúcnosť, pretože vykonávajú len nízkokvalifikovanú prácu.
Ako povedal Ali z Iraku, ktorý je takýmto dieťaťom, nikto im nedal šancu, aby niečo zmenili, pretože nevedeli, kto by im mohol pomôcť. "Stačí nám ukázať cestu, pretože ja osobne by som chcel na Slovensku niečo budovať," povedal a následne dodal, že by sa to malo riešiť, aby boli cudzinci na Slovensku dôležití. Ako na neho nadviazal Miran z Afganistanu, vždy chcel študovať na Slovensku, pričom každý deň bojoval o to, aby mohol začať chodiť do školy. "Chcel by som, aby tu bolo lepšie prostredie pre tých, čo sem prídu. Každý z nás je dostatočne rozumný na to, aby mohol študovať, čo chce, pričom to je o schopnostiach," doplnil na záver.
Zo 775 detí podali niektoré žiadosť o azyl, no väčšina sa dostala do špeciálneho detského domova, kedysi bol v Orechovom pri Trenčíne, teraz je tento domov v Medzilaborciach. "Väčšina z nich sa však stratila a my nevieme, čo sa s nimi udialo," poznamenala.
Liga za ľudské práva preto chcela zistiť, kam tieto deti miznú, či majú na to dôvod, čo je zlé a podobne. Grant na projekt Miznúce deti im poskytla Nadácia otvorenej spoločnosti, výsledkom ročného prieskumu je publikácia, ktorá obsahuje odporúčania či zistenia, ale aj výpovede detí alebo právničky.
Rozdiely medzi slovenským dieťaťom a imigrantom
Podľa Kataríny Fajnorovej z Ligy za ľudské práva vnímajú rodiny z rozvojových krajín Európu ako krajiny neobmedzených možnosti, kde ich deti dostanú lepšiu príležitosť a kde ich čaká lepší život. Väčšina detí prišla na Slovensko cez slovensko-ukrajinskú hranicu, kde ich polícia po ich zadržaní odovzdala pracovníkom sociálno-právnej ochrany detí, ktorí ich umiestnili do detského domova. Niektoré požiadajú o azyl a automaticky ich presunú do tábora pre žiadateľov o azyl, kde sa stretnú s dospelými, no môžu prísť do kontaktu tiež s prevádzačmi či obchodníkmi s ľuďmi.
Liga za ľudské práva vidí v neriešení miznutia odlúčených detí viaceré problémy, preto navrhuje niekoľko odporúčaní. "Keď zmizne slovenské dieťa, ihneď sa rozbehne pátranie, no v prípade týchto detí to tak nefunguje. A to aj napriek tomu, že Slovensko je viazané Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu," povedala novinárom Fajnorová.
Ak zmizne slovenské dieťa, zaradia ho do databázy Patros a po dieťati sa pátra. No v prípade odlúčených detí sa rozbehne len miestne, resp. regionálne pátranie. "Celoštátne sa po nich nepátra a už vôbec nie medzištátne," poznamenala. Tieto deti sú pritom často obeťami obchodovania s ľuďmi, sexuálneho násilia či pracovného vykorisťovania.
Treba prijať preventívne opatrenia
Podľa právničky ligy Zuzany Števulovej je nevyhnutné prijať preventívne opatrenia, aby deti prestali z detských domovov miznúť. Potrebné je, aby v domovoch, na úradoch práce a na ministerstve školstva pochopili, že pre deti je dôležité, aby od prvého kontaktu mali možnosť dozvedieť sa o možnostiach vzdelávania, ktoré by si zvolili na základe svojho rozhodnutia.
"Musí sa zmeniť aj to, aby deti, ktoré požiadajú o azyl, neboli presunuté do tábora, pretože tam nie je pre ne vhodné prostredie," pripomenula. Podľa jej slov si Slovensko taktiež nevedie žiadnu štatistiku o zmiznutých deťoch, následne tieto zmiznutia nijak nerieši a nevytvára žiadne opatrenia na to, aby sa to nedialo.
Väčšinou smutné osudy
Osudy odlúčených detí sú podľa Kataríny Fajnorovej rôzne, no väčšinou sú smutné, pretože žijú v anonymite či strachu. Mnohé deti sa chceli stať lekármi či právnikmi, no tento sen si splniť nemohli, pretože ich automaticky zaradili na učňovské vzdelanie. "Nemohli si slobode vybrať svoje povolanie a štúdium, čo je porušenie ich ústavného práva, pritom mnohí sú šikovní a inteligentní," povedala s tým, že často však strácajú svoj život a vysnívanú budúcnosť, pretože vykonávajú len nízkokvalifikovanú prácu.
Ako povedal Ali z Iraku, ktorý je takýmto dieťaťom, nikto im nedal šancu, aby niečo zmenili, pretože nevedeli, kto by im mohol pomôcť. "Stačí nám ukázať cestu, pretože ja osobne by som chcel na Slovensku niečo budovať," povedal a následne dodal, že by sa to malo riešiť, aby boli cudzinci na Slovensku dôležití. Ako na neho nadviazal Miran z Afganistanu, vždy chcel študovať na Slovensku, pričom každý deň bojoval o to, aby mohol začať chodiť do školy. "Chcel by som, aby tu bolo lepšie prostredie pre tých, čo sem prídu. Každý z nás je dostatočne rozumný na to, aby mohol študovať, čo chce, pričom to je o schopnostiach," doplnil na záver.