Ady Hajdu sa nebojí vtáčej chrípky

Ady Hajdu dostal takú srdcovú príhodu, až hrôza. Na festivale v Zlíne sa o neho musela postarať Anička Šišková, ktorá spolu s lekármi odháňala zubatú. Len čo sa Ady vystrábil, povedala mu tá s kosou opäť: „Ty, ty, ty! Šetri sa!“  Ako si na to Ady spomína? „Priznám sa, že som mal toho trošku viac. Je kultúrna revolúcia. Nedávajú peniaze, a preto musíme stokrát viac pracovať a zarábať inde, nielen v divadle. Ak niekde zbadám umelca, tak sa mi z toho okamžite robia vyrážky.“
Počas rozhovoru sme sa teda radšej úplne vykašlali na umenie, divadlo, film, dabing a ostatné nepodstatné maličkosti a Ady hovoril iba o tom, čo chce bežný konzument tlačeného slova na Slovensku čítať. Čiže o senzácii zvanej  vtáčia chrípka. Nemá z nej strach, keď ho iba nedávno zubatá striasla z kosy? „To je tá choroba, ktorú dostaneme, ak zjeme vtáka, čo má chrípku?“ snaží sa Ady zahrať všetko do autu. Potom zvážnie a odkáže slovenskej pospolitosti: „Keďže vakcíny vraj budú až od dva roky, určite ju dostaneme. Máme šancu prežiť, iba ak prestaneme brať vtáky do úst...“ Hajdu je odovzdaný osudu. Pristihli sme ho síce, ako sa pchal zeleninou a syrom, hrdo však tvrdil, že zje aj všetko, čo má perie a lieta.
„Preto robím divadlo, lebo to má inú dimenziu, a tam som aj najšťastnejší. V divadle som rád aj preto, lebo vždy viem, ako to dopadne.“ A ak to dopadne tak, ako v novej hre Divadla Astorka, ktorú práve Ady skúša, má aj prečo žiť. Uznajte sami: bude hrať nielen muža s najdlhšími nechtami, ale aj muža v ružových ponožkách, tuláka a babku. Chystá sa aj na filmovačku. Mal by hrať v novom filme režiséra Nvôtu riaditeľa Slovkoncertu osemdesiatych rokov, ktorý terorizoval všetkých muzikantov. Museli pred ním skladať skúšky z nôt a neškodných textov. Ak sa dostali von, samozrejme si určoval aj on svoje „diéty“.
Milan Nemec