Absolventi stredných odborných škôl majú perspektívu

BRATISLAVA 27. decembra - Odborné školstvo na Slovensku chytá druhý dych. Dopyt po vybraných profesiách priamo od zamestnávateľov však tlačí na školy, aby prispôsobovali plán výučby tak, aby bol vhodný najmä pre prax. Na Slovensku preto odštartoval pilotný projekt zameraný na zlepšenie úrovne odborného vzdelávania, ktorý vznikol pod záštitou Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV) v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky a Veľvyslanectvom Švajčiarskej konfederácie. Jeho cieľom je posilnenie a rozvoj spolupráce medzi hlavnými subjektmi odborného vzdelávania a prípravy - medzi zamestnávateľom a Strednou odbornou školou.


Projekt „Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce“ je reakciou na aktuálny problém hrozby zaniknutia výučby niektorých dôležitých profesií pre nedostatočný záujem o tieto študijné odbory. Pritom, napriek vysokej nezamestnanosti, sú na slovenskom pracovnom trhu požadované odborné profesie, ktoré sú však neobsadené z dôvodu nedostatočnej vzdelanosti či kvalifikácie uchádzačov v danej oblasti. Záujem o štúdium na stredných odborných školách upadá, pretože majú imidž malej atraktivity a slabého uplatnenia v budúcnosti. Paradoxom je, že naše školstvo produkuje aj takých vysokoškolákov, ktorí sa nakoniec uplatňujú na týchto neobsadených pozíciách. Prejdú rekvalifikáciou a musia sa zaúčať v technických zručnostiach.

Akademická rankingová a ratingová agentúra, ktorá hodnotí fakulty slovenských vysokých škôl, vo svojej aktuálnej správe z novembra 2013 okrem iného upozornila, že z našich vysokých škôl vychádza priveľa prevzdelaných ľudí, pre ktorých potom nie je na trhu dostatočný počet pracovných miest. Aj preto pracujú na miestach nezodpovedajúcich ich vzdelaniu. Ukazuje to, že náš trh práce je v porovnaní s priemerom Európskej únie veľmi deformovaný.

Teória je dôležitá, prax žiadaná
Dokazujú to aj skúsenosti z praxe. Riaditeľ SOŠ potravinárskej v Bratislave Jozef Horák tvrdí, že napriek veľkému uplatneniu absolventov SOŠ na trhu práce, je záujem o tieto školy nízky. Prikladá to istej nevedomosti rodičov o možnom uplatnení sa po skončení práve odborov zo SOŠ. „Rodičia si často myslia, že sa ich dieťa v živote lepšie uplatní, ak bude študovať na istej škole napriek tomu, že na ňu nemá. Problémom „všeobecných“ škôl je to, že sú nastavené najmä na teóriu. Tiež je tam tlak na výučbu jazykov, pričom sa vôbec neberie do úvahy schopnosť absorbovať množstvo informácií žiakmi. V konečnom dôsledku je to viditeľné aj pri maturitných skúškach, ktoré žiaci nezvládajú najlepšie,“ upozorňuje.

Podľa neho je štúdium na SOŠ výhodnejšie z viacerých pohľadov. Na rozdiel od gymnázií sa pri výučbe na SOŠ sústreďujú na praktický výcvik, ktorý je pre žiakov užitočnejší. „Vzdelanie, ktoré ponúkame je na vysokej úrovni, zamerané najmä na praktický výcvik. Spolupracujeme však napríklad aj s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie organizovaním rôznych akcií, ktoré bývajú spojené aj s predajom výrobkov,“ hovorí Horák. Dôkazom kvality výučby sú okrem uplatnenia absolventov aj výsledky počas štúdia. „Napríklad na veľtrhu v Rakúsku naši žiaci predvádzali svoje zručnosti v súťaži pekárenských výrobkov a obsadili v medzinárodnej konkurencii 2. miesto.“

Výučba musí reflektovať potreby zamestnávateľov
Hlavným cieľom projektu je, aby stredné odborné školy pripravovali dostatok mladých ľudí pre reálne zamestnanie, nie pre úrady práce. Rovnako dôležité je aj posilnenie a rozvoj spolupráce medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou. Úlohou projektu je priniesť na Slovensko overené riešenia, ktoré v konečnom dôsledku pomôžu nášmu školstvu skvalitniť výučbu a tým lepšie reagovať na potreby zamestnávateľov. „Ak má byť vzdelávanie pre žiaka prínosom, mal by sa správne rozhodnúť, aké vedomosti a zručnosti je schopný rozvíjať štúdiom na strednej škole,“ hovorí František Tamašovič, riaditeľ SOŠ technickej v Šuranoch. Pritom však dodáva, že je nevyhnutné prispôsobiť obsah výučby potrebám jednotlivých odvetví hospodárstva či zamestnávateľom.

Štúdium na strednej odbornej škole si pochvaľuje aj jeden z úspešných absolventov SOŠ Andrej Dugovič, ktorý už 10 rokov podniká. Zameral sa nielen na potravinárstvo, ale napríklad aj reklamu či zdravú výživu. Vyštudoval SOŠ potravinársku v Bratislave, odbor mäsiar - údenár. Ako sám tvrdí, začínal od nuly. Po strednej škole sa rozhodol pre štúdium na VŠ v Nitre, na Fakulte ekonomiky a manažmentu. „Nikto nepovedal, že po ukončení SOŠ sa nedá študovať na Vysokej škole. Ja som išiel študovať na VŠ s cieľom ďalej podnikať a rozšíriť svoju podnikateľskú činnosť vo viacerých smeroch,“ hovorí Dugovič, ktorý začal s podnikaním už krátko po skončení SOŠ, kde využil práve vedomosti a skúsenosti získané štúdiom. „Výhodou SOŠ bolo najmä to, že v rámci štúdia sa striedala teória s praxou. To hodnotím pozitívne, pretože teóriu sme automaticky uplatnili v praxi a tá sa nám dostala do krvi. Myslím si tiež, že na rozdiel napríklad od gymnazistov sa študent SOŠ uplatní takmer všade, doma aj vo svete.“

Milan Mandák, konateľ spoločnosti Masam, ktorá v priemyselnom parku vo Vrábľoch vyrába rezné náradie, tvrdí, že vo firme preferujú mladých absolventov stredných odborných škôl: „Vysokoškolskí absolventi sú pre nás oveľa menej výhodní - potrebujú aspoň dvojmesačné zaúčanie, čo nás stojí ďalšie peniaze.“ Aj keď absolventi SOŠ majú podľa Mandáka predstavu o tom, čo je strojárska výroba, Mandák súčasne upozorňuje, že naše odborné školstvo musí prejsť zmenami: „Učebné osnovy sú nepostačujúce, nereflektujú dostatočne technologický pokrok, ktorý neustále napreduje. Vo výrobe máme špičkový strojový park a študentom odborných škôl by určite nielen v našom prípade pomohlo, ak by s ním prišli do kontaktu ešte počas odborného vzdelávania.“ Milan Mandák je tiež presvedčený, že rodičia pri rozhodovaní o tom, na akú strednú školu by ich dieťa malo nastúpiť, mali rozhodovať aj pragmaticky: „Nie nadarmo sa traduje, že remeslo má zlaté dno. Začína to opäť platiť. A v časoch krízy môže zavážiť aj to, či financovať päťročné vysokoškolské vzdelanie. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca na Slovensku je aktuálne 803 eur. Počas piatich rokov je to zarobených takmer 50 tisíc eur.“

Na potrebu väčšieho prepojenia vzdelávania s potrebami praxe reagujú zriaďovatelia stredných škôl - krajské samosprávy - centrami odborného vzdelávania. Na Slovensku je ich aktuálne 24. Ide o koncentráciu odborného vzdelávania a prípravy v jednotlivých odvetviach priemyslu s cieľom pružne reagovať na potreby trhu práce v kontexte celoživotného vzdelávania. Proces podmieňuje optimalizácia stredných škôl. Napríklad v Bratislavskom kraji je nutné zmeniť súčasný stav, kedy na niektorých odborných školách existujú navzájom nesúvisiace odbory - napr. z 555 študentov SOU stavebného na Ružinovskej ulici je viac ako štvrtina zaradených v odbore autoopravár - mechanik. Títo študenti by v budúcnosti mali pôsobiť v Centre odborného vzdelávania a prípravy pre odvetvie automobilového priemyslu a pod.

Na Slovensku sa už uplatňuje aj duálne odborné vzdelávanie. Absolventi stredných škôl s technickým zameraním môžu od tohtoročného septembra v Košiciach bezplatne študovať v pilotnom projekte duálneho odborného vzdelávania v oblasti informačno-komunikačných technológií. Trojročné vyššie odborné štúdium na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej je postavené na úzkej spolupráci medzi školou a firmou - v tomto prípade ide o T-Systems Slovakia. V nasledujúcich rokoch má táto forma spolupráce pokračovať na ďalších stredných odborných školách s cieľom čo najviac priblížiť vedomosti a zručnosti absolventa strednej školy potrebám zamestnávateľov.

Aj od aktuálneho švajčiarsko-slovenského projektu sa očakáva, že prispeje k poklesu nezamestnanosti mladých pod 25 rokov. Tá v súčasnosti dosahuje v krajinách OECD v priemere 12,4 %, avšak vo Švajčiarskej konfederácii iba 7 percent. Obsah vzdelávania sa bude inovovať v prvom rade na základe potrieb zamestnávateľov a bude zohľadňovať nielen momentálny stav, ale aj ich očakávania do budúcnosti. To všetko za účelom prípravy žiakov SOŠ v súlade s aktuálnymi trendmi. Žiaci tak budú mať väčšiu istotu toho, že ich vzdelanie bude pre zamestnávateľov atraktívne aj po ukončení školy.

Ďalšie ciele projektu:
- nastavenie obojstranne prospešného partnerstva na úrovni zamestnávateľ - sektor - stredná odborná škola;
- identifikovanie požiadaviek zamestnávateľov na odborné vedomosti, zručnosti pre konkrétne profesie;
- aktualizovanie štátnych školských vzdelávacích programov pre príslušnú skupinu odborov a stupeň vzdelania;
- posilnenie praktických foriem vyučovania priamo vo výrobe a v prevádzkach zamestnávateľov;
- vytvorenie vzdelávacích programov pre inštruktorov pod vedením ktorých vykonávajú žiaci SOŠ praktickú prípravu v prevádzkach zamestnávateľa;
- aktualizovanie normatívov materiálno-technického zabezpečenia pre daný odbor;

Do projektu sa zapojilo 10 škôl z rôznych častí Slovenska: SOŠ chemická Bratislava; SOŠ Nováky; SOŠ obchodu a služieb Levice; SOŠ Bratislava, Farského; SOŠ Kežmarok; SOŠ Bratislava, Račianska; SOŠ technická Šurany; Spojená škola Ľ. Podjavorinskej Prešov; SOŠ sklárska Lednické Rovne a SOŠ technická Prešov.

Projekt podporili partnerskí zamestnávatelia a organizácie: OSRAM Nové Zámky; Zväz elektrotechnického priemyslu; Nestlé; Bachmann; ABB; BIONT; Štátny ústav na kontrolu liečiv; UNIFARMA; Sloveca Sasol Slovakia; NOVARTIS; ROCHÉ; Cech pekárov a cukrárov; TATRAMETAL PP; BORDON, stavebná výroba; Salón Medea Styl; NEW LOOK; Vetropack Nemšová; RONA Lednické Rovne.