A4 – nultý priestor uvedie v stredu 14. mája o 20.00 v rámci Kina inak 1. projekciu z cyklu Film a propaganda.

Berta Helene Amalie Riefenstahlová (1902, Berlín –2003, Pöcking) je najkontroverznejšou ženskou filmárkou všetkých čias. K tomuto nezvyčajnému titulu jej dopomohlo spojenie geniálneho inovatívneho filmového talentu a neštandardnej priazne Adolfa Hitlera.

 

Riefenstahlová  - športová šampiónka, tanečnica, herečka, fotografka a filmárka v jednom sa po prvý krát ujala réžie v hranom filme z roku 1932 Modré svetlo. Film mal medzinárodný úspech, no meno maďarského scenáristu Bélu Balázsa sa pre jeho židovský pôvod už do titulkov nedostalo. Medzi Riefenstahlovej veľkých obdivovateľov patrili aj Adolf Hitler a minister propagandy Goebbels, ktorí jej ponúkli dohliadať na filmovú tvorbu v Nemecku a natočiť pre NSDAP niekoľko dokumentov. Riefenstahlová najprv odmietla s odôvodnením, že nie je zorientovaná v revolučných zmenách a súčasnej politike ani v žánri dokumentárneho filmu. Hitler mal však predstavu dokumentu, vymykajúceho sa bežnému spravodajstvu. Film mal byť umeleckým dielom, pričom vzorom mu bol Krížnik Potemkin ruského režiséra Ejzenštejna a Riefenstahlová výzvu prijala.

 

V nasledovných rokoch trilógia propagandistických dokumentov, z ktorých sa do dejín filmu zapísal najmä druhý diel – Triumf vôle z roku 1934, ktorý dokumentoval 6. zjazd NSDAP. Riefenstahlová vytvorila z udalosti zjazdu symbolmi a mytológiou presiaknutú filmovú symfóniu. Masové scény skandujúcich obdivovateľov či organizovaných účastníkov zjazdu ponúkali fantastické možnosti megalomanskej choreografie, nasnímanej tou najdokonalejšou technológiou - niekoľko kamier a štábov, hodiny materiálu, nové vynálezy ako napríklad zdvíhacia plošina, umožňujúca nadhľad na veľký celok, to všetko umocňovalo obraz masového hrdinu – nemeckého ľudu, očakávajúceho svojho vodcu. Uprostred epicentra diania dokázala Riefenstahlová vyťažiť z postavy Adolfa Hitlera maximum. Už v úvodnej scéne zostupuje Hitler symbolicky z oblakov, ako vodca božského pôvodu.

Za film Triumf vôle dostala režisérka v roku 1934 "Národnú cenu" a minister propagandy Josef Goebbels ju chválil: „Je to najväčší film o Fuehrerovi, aký bol kedy urobený.“ Na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1935 získal film cenu ako najlepší zahraničný dokumentárny film a na svetovej výstave v Paríži v roku 1937 dostal zlatú medailu.

 

Po vojne bol film odsúdený ako propagandistický. V apríli 1945 spojenci Riefenstahlovú uväznili a spoločne s inými vysokopostavenými nacionálnymi socialistami bola umiestnená na výsluch do zberného tábora. Po výsluchoch ju Američania oficiálne denacifikovali a prepustili bez trestu. Riefenstahlová tvrdila, že o Hitlerových praktikách, napríklad o koncentračných táboroch, nič netušila. Bola len poctivou filmárkou na zákazku.

 

Riefenstahlová dožila v Afrike, kde fotografovala podmorský svet a natočila aj svoj posledný film o  koraloch Impressionen unter Wasser (2002). Ako filmárka sa do dejín kinematografie vrátila v 70-tych rokoch, kedy ju objavilo feministické hnutie, vyzdvihujúce jej umelecký i technický talent a najmä jej dôležitú pozíciu v ženskej histórii filmového sveta.

 

 

----------------------------------------------

 

Vstupné dobrovoľné