A.Slezáková: Majitelia zámku v Buchloviciach pomáhali chudobným ľuďom

Bratislava/Buchlovice 17. septembra (TASR) – Zámok Buchlovice je barokovým skvostom nielen Zlínskeho kraja, ale aj Českej republiky. Potvrdzuje to i zápis do zoznamu jej národných kultúrnych pamiatok v roku 2001.


Bývalé šľachtické sídlo tamojšieho panstva patrí v susednom štáte medzi najzachovanejšie architektúry s pôvodným vybavením i historickým parkom a záhradami. To spolu s aktívnymi majiteľmi, ich zbierkami a dôležitosťou miesta v posledných rokoch habsburskej monarchie radí zámok medzi významné objekty v strednej Európe.

"Výstavbu zámku začal majiteľ neďalekého hradu Buchlov Jan Dětřich z Petřvaldu v roku 1699 ako dar milovanej manželke Eleonóre pochádzajúcej z Tirolska. Preto je v štýle talianskej vidieckej vily. Iróniou osudu bolo, že mladá manželka sa dostavby zámku nedočkala, pretože čoskoro po svadbe zomrela," uviedla pre TASR sprievodkyňa Alena Slezáková.

Pri prehliadke zámockých komnát upozornila na vzácnosť nábytku, obrazov a iné pôvodné vybavenie, ale tiež na ľudskosť majiteľov i významné udalosti. Buchlovické panstvo sa koncom 18. storočia dostalo do vlastníctva rodu Berchtoldovcov. Prvým z neho bol gróf Leopold Berchtold, významný politik a veľký cestovateľ. Zo zámku vytvoril reprezentatívne sídlo, kde politici rokovali o osudoch Európy. Z tohto obdobia pochádza súčasná podoba zámku aj luxusne zariadené interiéry.

"Gróf bol filantrop a obrovsky súcitný človek. Založil mnoho spolkov, školu, škôlku, zadarmo liečil každého. Viedol ľudí k hospodáreniu, sadeniu ovocných stromov, učil ich aj po zdravotnej stránke ako sa chrániť proti infekčným a pohlavným chorobám. Zaviedol povinné očkovanie, založil záchrannú službu vo Viedni, Brne, Prahe. Zriadil vojenskú nemocnicu, ktorá počas napoleonských bojov poskytovala starostlivosť raneným a chorým. V neďalekej Smraďavke vybudoval kúpele. Pôsobil ako zdravotný inšpektor, čo ho stálo život, keď sa pri návšteve chorých nakazil týfusom a zomrel. Aj jeho nasledovníci boli významné osobnosti, ktoré si miestni obyvatelia ctili, pretože táto šľachta im veľmi pomáhala," spomína Slezáková.

Panstvo po Leopoldovi zdedil jeho syn Žigmund, ktorý bol členom uhorskej šľachtickej gardy. Vojenská kariéra ho priviedla k účasti na protihabsburskej revolúcii (1848). Po kapitulácii povstaleckých vojsk bol v bitke zajatý a uväznený (1849). Pred popravou ho zachránila manželka, ktorá mu u cisára Františka Jozefa vyprosila milosť. Dostal doživotné domáce väzenie, nesmel opustiť zámok, venoval sa zhromažďovaniu archeologických a prírodovedeckých zbierok. Ďalší príslušník rodu, Žigmundov vnuk Leopold ako rakúsko-uhorský vyslanec v Petrohrade zorganizoval na zámku Buchlovice tajné rokovanie rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Aloisa Lexu z Aehrenthalu a zahraničného ministra Ruska Alexandra Petroviča Izvolského (1908).

Život Leopolda II. prezrádza výstava na zámku: Rodina Leopolda Berchtolda II. na cestách. "Posledný Berchtold Leopold II. zomrel v roku 1942. Bol to veľkolepý pohreb a rozlúčka s milovaným šľachticom. Berchtoldovci vlastnili buchlovické panstvo do roku 1945. Potom ho prevzal do svojej správy štát. V reštitúcii sa nikto z potomkov neprihlásil a zámok je majetkom štátu," dodala Slezáková.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR