A. Mucha sa snažil byť svojím dielom prospešný rodnej vlasti

Ivančice/Bratislava 24. júla (TASR) – Český secesný maliar, grafik, ilustrátor a návrhár Alfons Mucha sa narodil 24. júla pred 155 rokmi.


Patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov secesie, umeleckého štýlu, ktorý sa objavil v Európe a USA na prelome 19. a 20. storočia. Muchovo geniálne dielo však zapadlo po druhej svetovej vojne takmer do zabudnutia. Jeho pamiatku oživil umelcov syn, spisovateľ Jiří Mucha.

Nespochybniteľným výtvarným talentom obdarený Alfons Mucha sa narodil 24. júla 1860 v Ivančiciach na Morave v dnešnej Českej republike. K jeho sláve však viedla tŕnistá cesta. Najskôr nebol prijatý na pražskú akadémiu pre nedostatok talentu, potom musel po niekoľkých rokoch opustiť Viedeň, lebo sa preňho v divadelných dielňach už nenašla práca. Až keď ho začal podporovať gróf Eduard Khuen, pre ktorého vyzdobil sídla, mohol študovať na mníchovskej akadémii v Nemecku. Gróf bol jeho mecenášom aj počas akademických štúdií vo francúzskom Paríži, kam odišiel v roku 1888. Po niekoľkých rokoch však prameň financií vyschol a Mucha sa v Paríži pretĺkal ako sa dalo.

Sláva ho postretla v roku 1895, keď prijal nečakanú objednávku vytvoriť plagát pre najslávnejšiu herečku tej doby Sarah Bernhardtovú. Muchov nekonvenčný výtvor ohromil herečku i Parížanov a umelec s herečkou podpísal exkluzívnu zmluvu na niekoľkoročnú spoluprácu. Mucha jej navrhoval divadelné kostýmy, javiskové dekorácie, obaly kníh, šperky, nábytok i plagáty i divadelné programy. Medzitým učil na akadémii a neskôr vo vlastnej škole. V roku 1904 odišiel do USA, kde v New Yorku, Chicagu a vo Filadelfii taktiež vyučoval a tvoril.

Výtvarník Alfons Mucha bol veľkým vlastencom. V New Yorku na jeho návrh založili Slovanský výbor. Vtedy sa v ňom zrodila myšlienka Slovanskej epopeje, ktorú za pomoci amerického mecenáša realizoval po návrate domov v roku 1910 a dokončil ju v roku 1928. Je to cyklus 20 veľkoformátových obrazov, ktorými chcel zhrnúť dejiny Slovanov. Obrazy maľoval na zámku Zbiroh. Po dokončení boli ako dar venované československému ľudu a Prahe. Muchova tvorba zahŕňala i návrh mozaikového okna pražskej Katedrály sv. Víta či výzdobu interiéru Obecného domu v Prahe.

Umelec sa vždy snažil byť svojím dielom prospešný rodnej vlasti. Po vzniku Československej republiky (ČSR) sa stal autorom jeho prvých známok a bankoviek, navrhol aj prvý československý štátny znak. V roku 1926 významne prispel výtvarnými návrhmi k nevídanej udalosti - nočnej slávnosti na Vltave, nazvanej Slovanstvo bratrské, ktorá sa konala v Prahe 3. júla 1926 pri príležitosti VIII. Všesokolského sletu. Maliar spojil tradíciu živých obrazov s hlavnými témami Slovanskej epopeje a výsledkom bolo veľkolepé predstavenie na vode. Všetko však skončilo zničením dekorácií vo veľkom daždi ešte v deň premiéry. Výstava návrhov tejto slávnosti sa konala v roku 2007 v Levoči na Slovensku.

V jednom z piešťanských hotelov v Slovenskej republike majú tiež pamiatku na slávneho umelca. Alfons Mucha, ktorý Piešťany navštevoval aj s rodinou, hotelu venoval veľkorozmerný obraz s názvom Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia. Na prelome 20. a 21. storočia ho však z jedálne hotela odcudzili. Českej polícii sa ho podarilo zadržať u priekupníkov v roku 2004. Bolo to aj vďaka pohľadniciam s motívom obrazu, ktoré v tom čase rozposielali hostia z Piešťan do celého sveta.

Alfons Mucha bol jedným z tých, na ktorých zaostrilo pozornosť Gestapo po vzniku protektorátu Čiech a Moravy v roku 1939. Hoci ho po výsluchu pustili domov, jeho zdravie a osobnosť ostali nalomené a umelec skonal 14. júla 1939 v Prahe, len niekoľko dní pred svojimi 79. narodeninami.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR