A. KOVÁČOVÁ:V minulom živote som bola zrejme indiánkou

Bratislava 22. februára (TASR) - Z rodnej Sniny za dobrodružstvom do rôznych kútov sveta vyráža pravidelne už niekoľko rokov. Zemplínčanku Alexandru Kováčovú, ktorá si prešla prácou modelky a letušky, živí momentálne ako jedinú Slovenku blogovanie o cestovaní. Rozhovor s neúnavnou cestovateľkou zo Zemplína, milovníčkou naturálnej stravy a jógy, je súčasťou multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.


Živí vás pomerne netradičná práca. O čo vlastne ide?

Už skoro päť rokov ma živí blogovanie o cestovaní. Spolupracujem v tejto súvislosti s rôznymi agentúrami a spoločnosťami z oblasti cestovného ruchu. Moje doterajšie zážitky z ciest som zapracovala už do vyše 850 článkov. Zvyknem ich uverejňovať na svojom „travel“ blogu, ale aj v iných médiách. Zarábam si teda písaním ako aj reklamou, k mnohým užitočným veciam, ktoré používam, sa zase viem dostať cez sponzoring. Doplnila by som ešte, že som jediná Slovenka, ktorá sa živí výlučne blogovaním o cestovaní. Praktizuje ho aj mnoho ďalších Slovákov, ale iba ako hobby. Viem to, pretože mám medzi nimi veľa priateľov. Ich hlavným zamestnaním je napríklad webdesign, marketing alebo práca na burze.

Kedy ste sa rozhodli pre túto, v našich končinách pomerne neobvyklú, profesiu?

Ešte na vysokej škole som si vyskúšala prácu modelky a neskôr aj letušky. Neostala som však dlho pri týchto zamestnaniach. Po dvoch rokoch práce letušky som sa začala obzerať po niečom inom. Položila som si otázku - čo ďalej, čo by som chcela robiť, čo ma baví v živote najviac? Odpoveďou bolo jednoznačne cestovanie. Začala som teda sledovať cestovateľské blogy, ktoré písali Američania a Kanaďania. Povedala som si, že keď to dokážu oni, tak dokážem aj ja. Bolo to na sklonku septembra 2010, keď som si vytvorila vlastný blog a povedala som si: toto bude moja nová práca. A podarilo sa.

Je to vysnívaný druh zamestnania, keď môže ísť človek kde chce a kedy chce, alebo to nie je až také jednoduché?

Nie je to také ľahké, samozrejme. Aj táto práca má niekoľko negatív. Pri svojich cestách dennodenne pracujem, často do neskorej noci. Je to zároveň o náročnom plánovaní. Musím si v dostatočnom predstihu overovať destinácie, ktoré chcem navštíviť. Zisťujem, v akom ročnom období je tam vhodné ísť, či tam nemajú obdobie dažďov, koľko tam je práve turistov. Snažím sa väčšinou cestovať mimo hlavnej sezóny, keď majú hotely, agentúry či rezorty viac času na to, aby so mnou spolupracovali, celkovo je to jednoduchšie.



Ako vyzerá bežný pracovný deň profesionálneho cestovateľa?

Nemám typický pracovný deň, čo je pre mňa dosť veľkou výhodou, pretože nemám rada stereotyp. Väčšinou ale vstávam, keď som v zahraničí, skoro ráno, lebo poznávacie výlety sa začínajú zavčasu. Odchádzam na trištvrte, alebo celý deň niekde na výlet, no a po návrate a večeri sťahujem fotografie, videá, odpisujem na emaily, píšem články, potvrdzujem ďalšie termíny odchodov a príchodov. Stačí, že sa mi presunie iba jeden deň a už je problém na svete, pretože potom musím presúvať a zlaďovať ostatné veci, ďalšiu prácu. Stáva sa, povedzme, že som v Mexiku a píšem o Thajsku, kde som bola pred pár týždňami. Niekedy je toho veľa, nezriedka idem spať o druhej hodine ráno, o šiestej už som hore.

Živia sa blogovaním vo svete výlučne mladí ľudia?

Povedala by som, že sú tri základné skupiny blogerov. Do prvej sa zaraďujú „single“ cestovatelia – slobodní, bezdetní, cestujú, lebo sú bez záväzkov, majú tak od 20 do 35 rokov. Do druhej skupiny patria blogeri s rodinami, ide väčšinou o partnerov či manželov s malými deťmi. Cestujú trocha iným spôsobom, väčšinou sú v tých-ktorých destináciách o niečo dlhšie. No a tretia skupina to sú blogeri vo veku 50 a viac rokov. Tí sú väčšinou opätovne "single" majú odrastené deti, takže už zasa môžu cestovať (smiech). Najviac je ale blogerov v rámci prvej skupiny, ku ktorej sa radím aj ja.

Orientujete sa skôr na destinácie s teplejšou klímou, prečo?

Áno, vyhľadávam väčšinou miesta s teplejšou klímou. Ja mám normálne dokázanú alergiu na chlad. Prejavuje sa to takým začervenaním pokožky. Zaujímavé je, že som sa toho problému čiastočne zbavila zmenou stravy, keď som prešla na vegánstvo. Nemám rada zimu aj kvôli tomu, že ak za ňou cestujem, tak so sebou potrebujem zobrať oveľa viac vecí. Najradšej cestujem naľahko. Plavky, zopár vecí na pláž, na turistiku. Nerobím žiadne zimné športy, zato napríklad paragliding či také skákanie s padákom praktizujem rada a pomerne často. Nedá sa však povedať, že sa úplne vyhýbam chladnejším oblastiam. Tri a pol mesiaca som napríklad chodila po Andách a hoci bolo práve leto, vzhľadom na nadmorskú výšku tam klesali teploty aj pod nulu. Keď som putovala horami, tak som spala výlučne v stanoch a hosteloch a nevadilo mi to.

Cestujete pomerne často sama do rôznych končín sveta. Chce to zrejme odvážneho ducha.

Je pravdou, že si väčšinu výletov plánujem sama. Na cestách však navštevujem mnohých známych, hlavne vtedy, keď sa potrebujem "vykecať". Mám priateľov po celom svete, hádam už iba nie medzi tučniakmi na Antarktíde (smiech). Samozrejme, na niektoré výlety chodíme viacerí blogeri naraz. Napríklad, teraz v marci cestujem do Indie, kde nás bude celkovo 25 blogerov z rôznych krajín. To je azda najväčší blogerský výlet, aký som doteraz absolvovala. Pokiaľ ide o moje cesty, stretávam sa na nich väčšinou s úžasnými ľuďmi. Problémy ma našťastie obchádzajú. Za tie roky sa mi stalo akurát raz, že mi ukradli laptop a dvakrát som musela použiť slzotvorný plyn voči dvom dotieravcom. Pred troma rokmi mi ho zhabali na letisku a odvtedy som si už nový nekúpila. Verím, že ho už potrebovať nebudem. Mojou najnovšou obranou je thajský box. Zatiaľ som ho, samozrejme, nemusela na nikom vyskúšať.



Thajský box?

Do sveta nevyrážam len za turistickými atrakciami, ale aj za rôznymi druhmi športu. Absolvovala som napríklad pred časom pobyt v Thajsku, kde ma pozvali učiť sa bojové umenie. V roku 2012 v Paname som zasa napríklad začala s jógou, ktorá si ma úplne získala, odvtedy ju cvičím dennodenne. Keď som doma v Snine, tak ju aj učím štyrikrát do týždňa v miestnej základnej škole. O moje kurzy je dosť veľký záujem, a to nie len pred letom, keď potrebujú dámy schudnúť do plaviek.

Do koľkých krajín ste už cestovali z rodného Zemplína?

Precestovala som doteraz približne 45 štátov. Severná, Stredná, Južná Amerika, Európa, Afrika, Ázia, z kontinentov mi chýba už iba Austrália a Antarktída. Samozrejme, aj to je v pláne. Z posledných krajín, ktoré som navštívila, by som spomenula Thajsko, Arubu v Karibiku či Mexiko, ktoré je mojou najobľúbenejšou krajinou, hneď za ním nasledujú Kostarika a Filipíny. Mexiko preto, lebo si myslím, že som bola v minulom živote indiánkou (smiech). Na vysokej škole som študovala anglickú a španielsku filológiu. Témou mojej bakalárskej a diplomovej práce boli - ako ináč - mexickí indiáni. Mexiko je unikátne tamojšími plážami, pyramídami a ďalšími pamiatkami. Bola som tam už viackrát.

Ktorá krajina vám pripravila najväčšie prekvapenia v porovnaní s tým, čo ste o nej vedeli pred jej návštevou?

Púšť Atacama v Chile ma veľmi zaujala svojou pestrosťou. Lemujú ju pohoria, krásne jazerá, gejzíry, je tam zároveň mnoho termálnych prameňov. Dá sa tam navštíviť Mesačné údolie, kde sa človek cíti naozaj, ako by bol na inej planéte. Z ďalších destinácií ma napríklad príjemne prekvapili Filipíny. Ležia na viac ako 7000 ostrovoch, tam si naozaj nájde každý, čo chce – pamiatky, prírodu, hory, dokonalé pláže. Úchvatné sú aj tamojšie ryžové plantáže či čajovníkové polia. Nemôžem zabudnúť na ostrov Palawan, kde bolo nádherne. V jeho okolí je veľa ďalších ostrovov, na ktoré vycestuje denne veľa ľudí. Človek potom môže mať celú pláž alebo skoro celý ostrov, takpovediac, iba sám pre seba. V rámci Európy sa rada vraciam do španielskej Barcelony, no mojou top destináciou je už spomenuté Mexiko, o ktorom som napísala už viac ako 100 článkov.

Povedali ste si už na niektorom mieste v Mexiku či vo svete, že tak toto bude môj nový domov?

Z tých mnohých úchvatných miest, ktoré som doteraz navštívila, som si zatiaľ nevybrala jedno, kde by som dokázala dlhšie žiť. Rok, dva dozadu, som možno takéto miesto hľadala, no dnes už nie. Zistila som totiž, že keď človek príliš nehľadá, alebo nebaží po niečom konkrétnom, tak to k nemu príde akosi samo. Týka sa to cestovania, priateľstva, vzťahov, života ako takého.

Vaše najbližšie plány?

Som rada, že sa mi podarilo dokončiť moju knihu o stravovaní na cestách, stala som sa zároveň certifikovanou fitnes poradkyňou zdravej výživy, takže sa mi tým otvorili nové možnosti. Teším sa, samozrejme, na moje ďalšie cestovateľské zážitky, na africké Kilimandžáro aj na zmienenú Antarktídu, aj keď tam s tými tučniakmi asi poriadne vymrznem.