|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. novembra 2013
A. JENČÍKOVÁ: Rozhodnutia mladých nie sú zaťažené, potrebujú priestor
Dať priestor mladým ľuďom pri riešení problémov súčasnosti je jednou z hlavných priorít Andrey Jenčíkovej, ktorá sa s podporou mimoparlamentnej politickej strany Nový parlament uchádza o post ...
Zdieľať
Revúca 4. novembra (TASR) - Dať priestor mladým ľuďom pri riešení problémov súčasnosti je jednou z hlavných priorít Andrey Jenčíkovej, ktorá sa s podporou mimoparlamentnej politickej strany Nový parlament uchádza o post predsedníčky Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Ako povedala, voľby vo všeobecnosti, avšak najmä do samosprávnych krajov, sú dlhodobo poznačené nezáujmom voličov. Najviac ich ignorujú mladí ľudia, pričom ich inovatívne a nezaťažené myslenie môže pomôcť prekonať pretrvávajúce, ale nefunkčné schémy. Rozhovor s A. Jenčíkovou je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
Pri organizovaní chodu VÚC chcete zapájať najmä mladých ľudí. Prečo?
Mladí ľudia nemajú vo všeobecnosti záujem o politiku, pritom ich myslenie by podľa mňa mohlo veľmi pomôcť pri riešení problémov. Sú inovatívni a hlavne nezaťažení schémami z minulosti. V tejto súvislosti si myslím, že strednému školstvu je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. Hlavne stredné odborné školy treba zatraktívniť a začať ich prepájať viac na existujúci priemysel v kraji. Práve v BBSK máme veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí bez práce. Stredoškoláci s odbornými skúsenosťami pritom neraz prevýšia aj vysokoškolákov bez praxe.
Ako by tento stav mohol zmeniť VÚC?
Samosprávny kraj by mal začať pracovať na kampaniach, ktoré aj rodičom vysvetlia, že absolventovi strednej odbornej školy zabezpečia ako najväčší benefit prácu. Samosprávny kraj by mal venovať zvýšenú pozornosť kvalitnej výbave stredných škôl. Prospešná by bola aj spolupráca so zahraničím, aby stredoškoláci zo všetkých profesií mohli už počas štúdia aspoň na istý čas vycestovať a zbierať skúsenosti vo svojom odbore v zahraničí.
Samosprávne kraje majú vo svojich kompetenciách aj údržbu ciest druhej a tretej triedy. Aká je vaša predstava pri výkone týchto kompetencií?
Je to téma, ktorá je úzko spojená s podnikaním a tak aj s úrovňou zamestnanosti. Na jednej strane budujeme rýchlostné cesty a diaľnice, avšak dopravný systém nefunguje bez ciest nižšej triedy. V tejto súvislosti veľmi kvitujem to, že s podporou eurofondov sa začalo pracovať aj na týchto cestách. Napriek tomu je na Slovensku až 30 percent ciest druhej a tretej triedy v nevyhovujúcom alebo dokonca v havarijnom stave. Sústredila by som sa predovšetkým na existujúce priemyselné parky a miesta, kde podnikanie funguje. Tam by mali smerovať aj priority, kde treba situáciu s cestami riešiť prioritne. Čo sa týka verejnej dopravy, tam nie som stopercentne zoznámená so situáciou. Určite však viem, že pri úpravách cestovných poriadkov chýba vyššia informovanosť obyvateľov. Určite by som apelovala na ponechanie aj neziskových liniek v istých prípadoch, pretože nie všetci môžu cestovať autom. Samozrejme, nemá zmysel zachovávať stratové linky, ktoré jazdia naprázdno, ale po dôkladnej revízii isté zmeny v grafikonoch nevylučujem.
Aká je vaša predstava v oblasti spolupráce BBSK s inými krajmi, prípadne so zahraničím?
BBSK má spoločnú hranicu s Maďarskom a tam je spoločných projektov žalostne málo. Vidím tam veľký potenciál aj v oblasti cestovného ruchu. Myslím si, že samosprávny kraj by tam v rámci svojich možností mohol skutočne pomôcť aj v rozvoji podnikania. Hovorím najmä o podpore rodinného podnikania. Ukazujú to aj skúsenosti zo zahraničia. Napríklad v reštauráciách cítite rozdiel medzi tým, keď vás príde obslúžiť majiteľ alebo zamestnanec. VÚC môžu byť v tomto nápomocné osvetou či organizovaním školení. Dnes je veľmi zložité vyznať sa v spleti európskej a národnej legislatívy a tu by tiež mohli VÚC poskytovať servis tak, aby sa ľudia mohli venovať tomu najdôležitejšiemu, podnikaniu.
Vo svojom programe hovoríte aj o vybudovaní domovov sociálnej pomoci. Ako majú vyzerať?
Je to spojenie domovov dôchodcov s domovmi pre rodiny v sociálnej núdzi. Nestálo by to veľa prostriedkov, avšak efekt by bol oveľa vyšší. Starší ľudia by opäť dostali pocit užitočnosti pri pomáhaní so starostlivosťou o deti, mladé rodiny by zase mali o čosi viac otvorené možnosti pri zabezpečovaní svojich rodín. Podľa mňa by pritom stačilo len existujúce domovy dôchodcov rozšíriť o možnosti ubytovania napríklad osamotených matiek. Preto hovorím, že by si to nevyžiadalo ani príliš veľké investície a spoločenský prínos by bol oveľa väčší.
Ktoré špecifiká má z vášho pohľadu BBSK, ktoré by ste považovali za potrebné využiť, prípadne ich riešiť?
Určite je to na prvom mieste nezamestnanosť. Toto je vec, ktorú je potrebné riešiť. A aj keď hovoríme o VÚC, ktoré tieto veci neovplyvňuje priamo, už v predchádzajúcich odpovediach som načrtla možnosti, ako by sme tomu mohli pomôcť. Je toho oveľa viac, ale nechcem ísť do detailov, pretože mnohé riešenia by priniesla samotná prax.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Pri organizovaní chodu VÚC chcete zapájať najmä mladých ľudí. Prečo?
Mladí ľudia nemajú vo všeobecnosti záujem o politiku, pritom ich myslenie by podľa mňa mohlo veľmi pomôcť pri riešení problémov. Sú inovatívni a hlavne nezaťažení schémami z minulosti. V tejto súvislosti si myslím, že strednému školstvu je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. Hlavne stredné odborné školy treba zatraktívniť a začať ich prepájať viac na existujúci priemysel v kraji. Práve v BBSK máme veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí bez práce. Stredoškoláci s odbornými skúsenosťami pritom neraz prevýšia aj vysokoškolákov bez praxe.
Ako by tento stav mohol zmeniť VÚC?
Samosprávny kraj by mal začať pracovať na kampaniach, ktoré aj rodičom vysvetlia, že absolventovi strednej odbornej školy zabezpečia ako najväčší benefit prácu. Samosprávny kraj by mal venovať zvýšenú pozornosť kvalitnej výbave stredných škôl. Prospešná by bola aj spolupráca so zahraničím, aby stredoškoláci zo všetkých profesií mohli už počas štúdia aspoň na istý čas vycestovať a zbierať skúsenosti vo svojom odbore v zahraničí.
Samosprávne kraje majú vo svojich kompetenciách aj údržbu ciest druhej a tretej triedy. Aká je vaša predstava pri výkone týchto kompetencií?
Je to téma, ktorá je úzko spojená s podnikaním a tak aj s úrovňou zamestnanosti. Na jednej strane budujeme rýchlostné cesty a diaľnice, avšak dopravný systém nefunguje bez ciest nižšej triedy. V tejto súvislosti veľmi kvitujem to, že s podporou eurofondov sa začalo pracovať aj na týchto cestách. Napriek tomu je na Slovensku až 30 percent ciest druhej a tretej triedy v nevyhovujúcom alebo dokonca v havarijnom stave. Sústredila by som sa predovšetkým na existujúce priemyselné parky a miesta, kde podnikanie funguje. Tam by mali smerovať aj priority, kde treba situáciu s cestami riešiť prioritne. Čo sa týka verejnej dopravy, tam nie som stopercentne zoznámená so situáciou. Určite však viem, že pri úpravách cestovných poriadkov chýba vyššia informovanosť obyvateľov. Určite by som apelovala na ponechanie aj neziskových liniek v istých prípadoch, pretože nie všetci môžu cestovať autom. Samozrejme, nemá zmysel zachovávať stratové linky, ktoré jazdia naprázdno, ale po dôkladnej revízii isté zmeny v grafikonoch nevylučujem.
Aká je vaša predstava v oblasti spolupráce BBSK s inými krajmi, prípadne so zahraničím?
BBSK má spoločnú hranicu s Maďarskom a tam je spoločných projektov žalostne málo. Vidím tam veľký potenciál aj v oblasti cestovného ruchu. Myslím si, že samosprávny kraj by tam v rámci svojich možností mohol skutočne pomôcť aj v rozvoji podnikania. Hovorím najmä o podpore rodinného podnikania. Ukazujú to aj skúsenosti zo zahraničia. Napríklad v reštauráciách cítite rozdiel medzi tým, keď vás príde obslúžiť majiteľ alebo zamestnanec. VÚC môžu byť v tomto nápomocné osvetou či organizovaním školení. Dnes je veľmi zložité vyznať sa v spleti európskej a národnej legislatívy a tu by tiež mohli VÚC poskytovať servis tak, aby sa ľudia mohli venovať tomu najdôležitejšiemu, podnikaniu.
Vo svojom programe hovoríte aj o vybudovaní domovov sociálnej pomoci. Ako majú vyzerať?
Je to spojenie domovov dôchodcov s domovmi pre rodiny v sociálnej núdzi. Nestálo by to veľa prostriedkov, avšak efekt by bol oveľa vyšší. Starší ľudia by opäť dostali pocit užitočnosti pri pomáhaní so starostlivosťou o deti, mladé rodiny by zase mali o čosi viac otvorené možnosti pri zabezpečovaní svojich rodín. Podľa mňa by pritom stačilo len existujúce domovy dôchodcov rozšíriť o možnosti ubytovania napríklad osamotených matiek. Preto hovorím, že by si to nevyžiadalo ani príliš veľké investície a spoločenský prínos by bol oveľa väčší.
Ktoré špecifiká má z vášho pohľadu BBSK, ktoré by ste považovali za potrebné využiť, prípadne ich riešiť?
Určite je to na prvom mieste nezamestnanosť. Toto je vec, ktorú je potrebné riešiť. A aj keď hovoríme o VÚC, ktoré tieto veci neovplyvňuje priamo, už v predchádzajúcich odpovediach som načrtla možnosti, ako by sme tomu mohli pomôcť. Je toho oveľa viac, ale nechcem ísť do detailov, pretože mnohé riešenia by priniesla samotná prax.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR