A. DANKO: Ukázali sme, že SNS tu má svoje miesto

Bratislava 6. januára (TASR) - Slovenská národná strana v roku 2013 prešla ťažkým obdobím, a to tak z ekonomického hľadiska, ako aj z hľadiska získavania dôvery voličov. Minulý rok sa už snažila aktívne zapájať do slovenskej politiky a v komunálnych voľbách sa stala treťou najúspešnejšou slovenskou stranou. "Ukázali sme, že SNS tu má svoje miesto," povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR predseda SNS Andrej Danko.


Strana sa podľa neho nedefinuje ako ľavicová alebo pravicová, ale ako národná. V ekonomickej oblasti presadzuje vyšší vplyv štátu v strategických podnikoch a v zahraničnopolitickej oblasti realistický pohľad na Európsku úniu. "Prestali sme chrániť svoj trh, svoje strategické spoločnosti a záujmy. Dovolili sme sem vstúpiť zahraničnému kapitálu. Viete si predstaviť, že by slovenská stavebná firma vyhrala diaľničný úsek v Rakúsku alebo Nemecku? Poskytli sme zahraničným investorom množstvo daňových úľav, tešíme sa z množstva vyrábaných motorových vozidiel. Ale vidíte niekde na dresoch športovcov značky týchto firiem? Tieto značky by si mali uvedomiť, že tu majú obrovské výhody a mali by nám viac pomáhať," vyhlásil Danko.



-Začiatok roka 2014 prebiehal ešte v znamení dozvukov komunálnych volieb, rýchlo sa však rozbiehala aj prezidentská kampaň. SNS tieto voľby v podstate vynechala, nepostavili ste vlastného kandidáta a nepodporili ani žiadneho z favoritov... Prečo?-

SNS mala v roku 2013 ťažké obdobie z hľadiska snahy získať znovu určitý kredit, ekonomicky prežiť, posilniť sa a vnútorne sa stabilizovať. Máme za sebou ťažké obdobie, kedy nás voliči poslali mimo parlamentné lavice. Prezidentské voľby boli pre nás z hľadiska našich vnútorných procesov príliš skoro.


-Nemali ste k dispozícii vhodného kandidáta?-

Mali sme záujem predstaviť vlastného kandidáta a odmietali sme obchodovať s našou značkou tak, že sa „prifaríme“ ku komukoľvek. Slovenská národná strana vtedy vyjadrila jasné výhrady k prezidentskej kampani, ako jediná strana dala podnet na Generálnu prokuratúru, aby sa dodržiavali rozpočty jednotlivých kandidátov. Videli sme predsedu súčasnej strany Sieť, ktorý nevedel jasne a transparentne dokladovať či už slovenské alebo maďarské billboardy z nečitateľných zdrojov. A čo sa týka pána Kisku...


-Aj tam vidíte problém s transparentnosťou?-

Zákon jasne deklaruje volebnú kampaň a limit, ktorý môže kandidát na voľby použiť. Zákon hovorí o týchto pravidlách preto, aby niekto nezískal verejnú funkciu len na základe množstva billboardov. Žiaľ, v prezidentskej kampani sa to stalo. A ľudia, nahnevaní na politikov, ktorí sú tu 20 rokov, zvolili prezidenta, ktorý nemá politické skúsenosti a dnes sa vo funkcii učí reagovať na zahraničnopolitické problémy. Ale ja rešpektujem, že máme zvoleného prezidenta a máme ho zvoleného demokraticky. Čo však rešpektovať nechcem a nikdy nebudem, je to, že mnohí kandidáti porušili zákon o voľbe prezidenta či už z hľadiska rozpočtu, alebo samotných kampaní.


-Prakticky bezprostredne po prezidentských voľbách sa politická scéna začala pripravovať na eurovoľby. Do nich sa už SNS zapojila pomerne výraznou kampaňou, európsky mandát ste však napokon neobhájili...-

SNS postavila eurokandidátku s cieľom zachovať svoje postavenie v Európskom parlamente. Pre mňa osobne to bola cesta, ako sa v politike profesionalizovať. Verejnosti je známe, že nie som profesionálny politik. Eurovoľby boli napokon pre mňa sklamaním, a to aj z pohľadu záujmu verejnosti, 13 percent volebnej účasti je naozaj strašne málo, po druhé, poslali sme do europarlamentu dvoch zástupcov etnických politických strán. A rýchlo sa ukázalo, že pán Csáky bude viac spolupracovať so stranou Fidesz, ako obhajovať záujmy Slovenska. V každom prípade, eurovoľby nemôžeme z nášho hľadiska posudzovať ako úspešné. Na druhej strane, poučili sme sa z nich. V komunálnych voľbách sme už boli múdrejší. Komunálne voľby pre nás dopadli veľmi dobre, boli sme treťou najúspešnejšou slovenskou stranou. Ukázali sme tým, že SNS tu má svoje miesto. Eurovoľby beriem ako určitú životnú skúsenosť.




-Do eurokampane ste išli s pomerne výrazným euroskeptickým názorom. Keďže takmer 90 percent ľudí nevolilo, je možné, že práve väčšia časť euroskeptikov prejavila svoj postoj tým, že sa na voľbách nezúčastnili...-

Máme svoj programový materiál, volá sa Popradské memorandum. Toto memorandum jasne deklarovalo, že vidíme aj plusy Európskej únie. Či už je to slobodný pohyb v rámci Schengenu alebo určitá možnosť spoločnej zahraničnej politiky. Ale sú tu aj obrovské mínusy. Vidíme rozdiely v sociálnych systémoch, rozdielne mzdy v jednotlivých štátoch a na druhej strane pokusy o unifikáciu v oblastiach, do ktorých by sa únia miešať nemala. Vidíme zasahovanie do kompetencií členských štátov. Sú tu veci, ktoré narúšajú spoločný vývoj a postup v EÚ.


-Napríklad?-

Zoberte si celú tú komédiu v Grécku, pomoc silných krajín, len aby ostali v eurozóne. V rámci EÚ sa rozdiely budú ďalej prehlbovať. Zoberte si, koľko našich ľudí chodí robiť do okolitých krajín, najmä do Rakúska. Rakúsky dôchodca si vie zaplatiť opatrovateľky zo Slovenska a slovenský si už pomaly nemôže dovoliť ani lieky. Sú to rozdiely, ktoré vznikajú aj z rozdielnych prístupov štátov. My sme sa naozaj príliš otvorili, vstúpili sme do EÚ až takým naivným spôsobom. Prestali sme chrániť svoj trh, svoje strategické spoločnosti a záujmy. Dovolili sme sem vstúpiť zahraničnému kapitálu. Viete si predstaviť, že by slovenská stavebná firma vyhrala diaľničný úsek v Rakúsku, alebo Nemecku? Poskytli sme zahraničným investorom množstvo daňových úľav, tešíme sa z množstva vyrábaných motorových vozidiel. Ale vidíte niekde na dresoch športovcov značky týchto firiem? Alebo, že by sa tu za ich prispenia stavali umelecké školy? Tieto značky by si mali uvedomiť, že tu majú obrovské výhody a mali by nám viac pomáhať. A čo sa týka EÚ, podľa mňa nemá jasné vnútorné mechanizmy, ani koncepciu, čím chce byť. Či chce byť superštátom, alebo federáciou. Je to ani ryba, ani rak. Z dlhodobého hľadiska, pokiaľ nepríde systémové riešenie aj z hľadiska zahraničnej politiky, tak je EÚ pre Slovensko veľmi nečitateľným projektom.


-Po eurovoľbách prišlo na lámanie chleba aj v SNS, mali ste snem, zvolili ste nových podpredsedov...-

SNS má dnes zhruba 3600 členov. Keď som sa stal predsedom, mala ich 1800. V jarných mesiacoch očakávam, že budeme mať okolo 4000 ľudí. Sme treťou slovenskou stranou nie len z hľadiska komunálnych volieb, ale aj z hľadiska počtu členov. Samo osebe je to určitá zodpovednosť. Na druhej strane je to jasné naplnenie toho, že SNS je politická strana. Nie internetová, nie kaviarenská, nie lobistická. Má svoju históriu, v duchu ktorej má jasne stanovené svoje hodnoty. Nepopieram, že má za sebou svetlé aj temnejšie obdobia. Ja však zodpovedám za obdobie od konca roku 2012. A v tomto období, myslím si, že SNS presviedča slovenskú verejnosť, že vie komunikovať a riešiť problémy. Snem bol pre mňa potvrdením obratu SNS. Posilnili sme sa o nových podpredsedov, z ktorých každý má svoju oblasť a svoju tému. Snem odobril program SNS „Slovensko musí byť silný štát“. Aby bol štát dobrým otcom, ktorý vie aj pokarhať, ale aj pomôcť.


-V júni bola schválená novela ústavy, týkala sa zmien v súdnictve a posilnenia postavenia tradičnej rodiny. Podporovali ste tieto zmeny?-

Ja som proti akýmkoľvek nesystémovým zmenám. Robiť z ústavy trhací kalendár, politicky s ňou obchodovať... KDH tam presadzovalo tému rodiny, ktorú sme podporovali aj my. Ale ak sa ako odborník pozriem na túto novelu z hľadiska súdnictva, toto nemožno považovať za zásadný zlom a reformu súdnictva. Na to by bolo treba úplne iné systémové kroky. My sme rozprávali o potrebe rekodifikácie procesných pravidiel, vnútorných pravidiel, systému kontroly súdnictva. Naozaj tu neexistuje systém, ktorý by sudcu dobehol, ak zle rozhodne. Potrebujeme hľadať systémové kroky v diskusii so sudcami, advokátmi a občanmi a potom ich prijímať krížom cez celé politické spektrum. Ak sa má zasahovať do ústavy, mal by tam byť oveľa širší konsenzus. Skôr by som videl potrebu reformy napríklad v oblasti voľby generálneho prokurátora, posilniť stavovské pravidlá, aby ho nevolili politici.



-Ako hodnotíte tohoročné zmeny vo vláde a v parlamente?-

Chcem najprv jasne deklarovať, že nie som proti Robertovi Ficovi, ani za Roberta Fica. Som za určité hodnotové riešenia a za určitý posun Slovenskej republiky. Dnes sa tu hrajú hry - alebo sme všetci za Roberta Fica, alebo všetci proti. Tieto hry sú ako za čias Vladimíra Mečiara a sú pre spoločnosť veľmi nebezpečné. Potom politici podliehajú rôznym trendom a dostávajú národ do hašterenia. Politika nemá byť o teátrach, ktoré sa tu dnes dejú. Politici demonštrujú na uliciach, že oni sú tí dobrí a tí v parlamente sú tí zlí. A pritom niektorí z tých, čo demonštrujú na uliciach proti tým v parlamente, sú pritom sami v parlamente, čo je už úplne nepochopiteľné. Podľa mňa treba prestať s tou pravicou, ľavicou, je mi až smiešne také to rátanie, či bude ľavica a Fico, alebo pravica. A pritom nám uteká reprivatizácia Slovenských elektrární, kedy by sme mali všetci ťahať za jedno lano. Smer-SD dostal po voľbách, čo chcel. Obrovskú moc v štáte. A s ňou prichádza aj obrovská zodpovednosť. A potom musí znášať úspechy aj neúspechy, aj lásku, aj zlobu ľudí. Politická strana Smer-SD má po polčase vládnutia právo na svoje vnútorné očistné mechanizmy, ktoré mne neprináleží komentovať. Napriek tomu ticho žasnem, keď si pár politikov z ulíc, ktorí podľa mňa v určitom momente len "špičkujú" situáciu, myslí, že Pavol Paška odstúpil kvôli tlaku. Pavol Paška odstúpil preto, že to predseda vlády chcel. To znamená, že vnútorné mechanizmy Smeru dospeli k bodu, že treba robiť zmeny. Pretože predseda je zodpovedný za to, ako sa na neho bude pozerať volič pred voľbami. Takže, nám to neprináleží komentovať.



-A čo sa týka samotného problému v zdravotníctve?-

Ale nám prináleží komunikovať to, že sa veci v zdravotníctve neriešia systémovo. Že tu naozaj chýbajú pravidlá verejných obstarávaní pre nemocnice. Že chýba dokončenie transformácie nemocníc zo štátnych podnikov na akciové spoločnosti. Že tu vznikajú šialené stavy šafárenia a rozhadzovania peňazí v oblasti, ktorá je finančne dlhodobo poddimenzovaná. A zisťujeme, že možno až tak poddimenzovaná nie je, keď sa tam zarábajú takéto peniaze. Že sa potom celý záujem spoločnosti prenesie na nejakého doktora, ktorý zoberie 200 eur a akože ho rýchlo chytia pri korupcii, a znova idú do úzadia veľké veci, to je niekedy až komické sledovať. Pre Smer-SD je nešťastné, že to nerieši systémovo. Prvá lastovička v podobe tlačovej besedy ministra zdravotníctva, že idú určovať služby, ktoré budú môcť nemocnice nakupovať, idú určovať pravidlá, je určite dobrým signálom. Na druhej strane, tieto pravidlá tu už mali byť dávno. Neviem si predstaviť, prečo nevedia niekoho stíhať, ak kúpi CT niekoľkokrát predražene. Ak sa tu predražovali veci na trhu niekoľkokrát, je to jasný signál, že došlo k porušeniu zákona o cenách.



-Už ste v tomto rozhovore naznačili, že podľa SNS by mal 66- percentný podiel Enelu v Slovenských elektrárňach odkúpiť štát. Prečo?-

Prečo Smer nenapĺňa svoje slová z rokov 2006 – 2010, kedy sa hovorilo, že ak tu bude reprivatizácia, štát bude kupovať strategické podiely v spoločnostiach? Premrháva tým svoju šancu. Prečo sa nerieši korupcia a kauzy, ktoré traumatizovali spoločnosť?




-Komunálne voľby dopadli pre SNS relatívne dobre, umiestnila sa v počte zvolených poslancov, okrem nezávislých, za Smerom-SD, KDH a SMK, teda predstihla väčšinu parlamentných strán...-

Máme 851 vlastných poslancov a takmer tri stovky koaličných, pri starostoch sme tak isto uspeli. Porovnával som čísla s obdobím, keď bola SNS v parlamente a musím konštatovať, že sme uspeli so cťou. Je to potvrdenie toho, že SNS nie je kaviarenská lobistická strana, ale celoslovenská strana, ktorá má v regiónoch svoje zastúpenie. Táto značka už od seba ľudí neodháňa, znova sa k nej vracajú. SNS znova začína byť akceptovanou značkou pre ľudí, ktorí chcú posúvať svoj región.


-Vo februári prebehne referendum o rodine. Ako ho vnímate jednak z obsahovej stránky, jednak z toho hľadiska, či budú peniaze za ľudové hlasovanie využité efektívne?-

SNS pomáhala s podpismi k tomuto referendu a komunikovala s jeho organizátormi. Dostávať otázku len o tom, či bude 6,8 milióna eur účelne alebo neúčelne minutých, je demagogické a nešťastné. Je to rovnaké, ako keď sa dnes diskutuje o tom, či sú potrebné politické strany. Ak by neboli, kto by sa uchádzal o moc v štáte? Viete si predstaviť v parlamente 150 matovičovcov? Súčasťou parlamentnej demokracie sú aj politické strany. A keď raz je referendum nástrojom parlamentnej demokracie, nesmie byť nijako spochybňované. Občan má naň právo. Či už bude úspešné, alebo nie, je to niečo, čo občanovi prináleží. Čo sa týka obsahu, my sme s týmto referendom stotožnení. Kto otvoril Pandorinu skrinku registrovaných partnerstiev v akejkoľvek podobe v zákone, musel sa začať vysporiadavať aj s otázkou, či môžu osoby rovnakého pohlavia vychovávať deti. Ja rešpektujem slobodu rozhodnutia každého človeka, ale nie to, aby osoby rovnakého pohlavia vychovávali deti. Niektoré krajiny Európskej únie sú pritom v tejto problematike na úplne iných postojoch. Slovensko je založené na určitých hodnotách a nemyslím si, že je čas tieto tradície narúšať. Treba vyjadriť v zákonoch jednotný postoj tohto národa.


-Aké sú plány SNS v budúcom roku?-

Na jar chceme predstaviť programovú víziu silného štátu rozpracovanú do jednotlivých oblastí. Chceme urobiť všetko pre to, aby sme sa dôstojne, ale aj s pokorou uchádzali o voličské hlasy. Urobím všetko pre to, aby som SNS pripravil na voľby a do parlamentu sa dostala. A potom mohla znova presadzovať idey, na ktorých bola postavená. Je to pre mňa aj z osobného hľadiska veľmi dôležitý rok.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR