8. júl – Svetový deň alergií

Bratislava 9. júl (OTS) - Alergické ochorenia sú v súčasnosti jednou z najväčších epidémií v Európe. Viac ako 150-miliónov Európanov trpí určitou formou alergie a aktuálne sa predpovedá, že do roku 2025 bude postihnutá polovica celej populácie EÚ. Stúpajúci počet alergikov evidujeme aj na Slovensku. „Napríklad len počet evidovaných pacientov s alergickou nádchou sa medzi rokmi 2000 - 2016 zvýšil o takmer 200 000 pacientov“ varuje prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., prezident Slovenskej spoločnosti pre alergológiu a klinickú imunológiu a dodáva, že najčastejšie Slovákov trápia alergény peľu a roztočov domáceho prachu.


Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú alergické ochorenia štvrté najčastejšie sa vyskytujúce na svete a v oblasti kvality života predstavujú nielen spoločenskú, ale aj ekonomickú záťaž, najmä kvôli počtu vymeškaných dní v práci alebo v škole, výdavkov na lieky či dokonca úmrtnosti.

Alergická nádcha je aj výrazným rizikovým faktorom pre vznik astmy a u tretiny alergikov sa do astmy aj rozvinie. „Priebeh astmy navyše alergická nádcha zhoršuje, astmatik počas svojej alergickej sezóny respektíve v období expozície alergénu pociťuje zhoršenie príznakov aj na prieduškách“ zdôrazňuje prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Odhaduje sa, že približne 300 miliónov ľudí trpí na astmu a zároveň je to aj najčastejšie chronické ochorenie medzi deťmi. Americká akadémia pre alergiu, astmu a imunológiu predpokladá, že do roku 2025 narastie počet astmatikov o viac než 100 miliónov. Alergie sa globálne vyskytujú u 30 – 40 % populácie, pričom každý trpí minimálne jednou a viac alergiami. „Práve kvôli tomuto negatívnemu trendu zdravotnícke, ale aj svetové organizácie vyzývajú k prijatiu nevyhnutných opatrení k prevencii, skorej diagnostike a efektívnej liečbe alergikov“ vysvetľuje prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Môže za to príroda, genetika, či stres?

Na niekoľkonásobnom náraste alergických chorôb sa podieľajú viaceré príčiny – genetické faktory, zmeny spôsobu života, ale tiež zmeny vonkajšieho i vnútorného prostredia.

Kto trpí peľovými alergiami, mohol v posledných rokoch nadobudnúť pocit, že sa jeho stav s každou letnou sezónou zhoršuje. Nádcha, svrbenie, pálenie očí a ďalšie príznaky sa zdajú byť intenzívnejšie, začínajú skôr (niekedy už koncom zimy) a trvajú dlhšie. Naozaj nás príroda trápi viac, alebo sme len viac precitlivení?

„Klimatické zmeny sa podpisujú pod dlhšie trvajúce obdobia kvitnutia a opeľovania rastlín a tiež umožňujú šírenie ambrózie, ktorej peľ je jedným z najagresívnejších alergénov. Jedna rastlina vyprodukuje až niekoľko miliárd peľových zŕn za deň a prahové množstvo pre vyvolanie symptómov je už dvadsať peľových zŕn v kubickom metri vzduchu, preto aj alergikov popritom ako ambrózia osídľuje čoraz viac regiónov strednej Európy pribúda. Všetky tieto zmeny znamenajú pre citlivých jedincov dlhšie trvajúce a intenzívnejšie peľové obdobie s výraznejšími prejavmi alergie, ktoré môžu viesť až k astme. V kombinácii so znečistením ovzdušia môže mať takáto zmena výrazne negatívny vplyv na naše zdravie. Okrem uvedeného sa v priebehu ostatného polstoročia výrazne zmenili aj naše stravovacie návyky, zmenila sa kvalita potravín. Ľudstvo nikdy nekonzumovalo toľko konzervačných látok, farbív, stabilizátorov, emulgátorov, zvýrazňovačov chute a podobne. Navyše, rastliny ktoré konzumujeme sa chemicky hnoja, chemicky ošetrujú, zvieratá na tom nie sú o nič lepšie. A aby bol výpočet vplyvov ako tak kompletný, musíme ešte spomenúť antibiotiká. Za necelých 100 rokov ich používania sa ich v životnom prostredí nahromadilo ohromné množstvo, antibiotiká nevhodným spôsobom ovplyvňujú užitočnú mikroflóru nie iba človeka, ale aj hospodárskych zvierat a rastlín. Toto všetko mení aj našu genetickú výbavu – sú to tzv. epigenetické zmeny. Z generácie na generáciu sa zvyšuje náchylnosť na alergiu, ktorá nie je zakódovaná v génoch“ hodnotí prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Za všetkým nie sú len globálne zmeny, alergiu môže spustiť alebo zhoršiť aj náš spôsob života. Tak napríklad nadmerný stres je s nimi previazaný hneď niekoľkými spôsobmi. Znižuje odolnosť proti zápalom a dlhodobo aj proti podráždeniu slizníc, takže nádchu alebo pálenie očí prežívame horšie.

Veď je to „iba nádcha“...

Ignorovať alergiu sa nevypláca, neliečený pacient si totiž môže poškodiť zdravie. Alergia je zápal a ak je zápal chronický (dlhodobý), podmieňuje zmeny v tele a znižuje aj imunitu organizmu. Najmä pri agresívnejších alergénoch, akými sú roztoče alebo peľ ambrózie, zvykne komplikovať alergickú nádchu zápal prínosových dutín a časom sa z nej môže rozvinúť astma spojená s ťažkými záchvatmi, ktorá už vyžaduje konzultácie s lekárom, prísne dodržiavanie liečebných postupov a výrazne znižuje kvalitu života. Rokmi môže alergik stratiť čuch alebo sa mu pri opakovaných zápaloch stredného ucha zhorší sluch. Sprievodným problémom alergickej nádchy býva aj narušený spánok, ktorý vedie k chronickej únave a pocitu vyčerpanosti, kardiovaskulárnym a niekedy aj k psychickým problémom.

7 + 7 príznakov alergickej nádchy a astmy

Alergická nádcha	Astma
záchvaty kýchania	kašeľ (najmä suchý v noci a nadránom, často jediný príznak)
vodnatý výtok z nosa	sipivé, pískavé dýchanie
upchatý nos na podklade opuchu sliznice nosa	pocit prekážky pri dýchaní
svrbenie, sčervenanie a slzenie očí (zápal spojiviek)	pocit krátkeho dychu, problém vydýchnuť nahromadený vzduch
svrbenie v ústach, hrdle, ušiach	tlak, napätie v hrudi (nie bolesť)
dočasná strata chuti, čuchu	problémy s dýchaním alebo kašeľ po fyzickej námahe
môžu sa vyskytnúť príznaky astmy	nepokoj, nespavosť

Tohtoročná peľová sezóna je pre alergikov veľkou záťažou. Ak potrápili nepríjemné príznaky aj vás a ešte stále odkladáte návštevu lekára s tým, že „to prejde“, pamätajte, že alergény vyvolávajú v dýchacích cestách alergický zápal a ten je prítomný aj vtedy, keď pacient nemá príznaky. „Aj časté infekcie dýchacích ciest „mimo“ sezóny môžu byť dôsledkom alergie. Odborným vyšetrením a vhodnou liečbou môžete predísť zhoršovaniu vášho zdravotného stavu a zlepšiť vašu kvalitu života“ odporúča prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Nepotláčať iba symptómy, ale liečiť

Zdravý životný štýl, menej stresu a pohyb síce pomáhajú pri potláčaní prejavov alergie, častokrát to však nestačí a v snahe dostať nepríjemné príznaky pod kontrolu siahame po voľnopredajných „antialergikách“.

„Je bežným javom, že pri opakovaných, často aj chronických zdravotných problémoch, sa ľudia zvyknú spoľahnúť na voľno predajné antihistaminiká, rôzne tabletky a spreje či kvapky do nosa, ktoré však väčšinou len potlačia a zmiernia príznaky alergie. Pacientovi môže skutočne pomôcť len alergológ, ktorý problém pomocou špeciálnych testov diagnostikuje a určí správnu liečbu. Existuje veľké množstvo protialergických liekov, ktorých úlohou je potláčať príznaky alergických ochorení, avšak jedinou účinnou liečbou alergie je alergénová imunoterapia (nazývaná tiež hyposenzibilizácia). Alergénová imunoterapia zasahuje základné mechanizmy alergického ochorenia a tým lieči príčinu alergie a nielen príznaky, čo je zásadným dôvodom jej užívania“ vysvetľuje prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD..

Hoci táto liečba nie je novinkou, nie všetci o nej vedia. Alergénová imunoterapia dokáže nielen utlmiť prejavy alergie, ale aj pomôcť k úplnému vymiznutiu jej príznakov. Je to dlhodobé podávanie malej dávky alergénu (toho, na čo je pacient alergický) za účelom zmeny reakcie imunitného systému alergického jedinca a navodenie tolerancie alergénu. Ide v podstate o preškolenie (vzdelávanie) imunitného systému, aby sa naučil tolerovať to, čo sa v prírode a okolo nás nachádza. Alergia je totiž neprimeranou, zbytočnou reakciou imunitného systému na bežné látky prostredia, je teda poruchou tolerancie. Alergén pri AIT môžeme podávať vo forme podkožných injekcií alebo pod jazyk vo forme kvapiek alebo rýchlo rozpustných tabliet.

“Po vysvetlení pôsobenia a výhod alergénovej imunoterapie pristupuje väčšina pacientov k tejto liečbe pozitívne. Dôležitou podmienkou účinnosti alergénovej imunoterapie je jej včasné začatie a dostatočne dlhé trvanie. Čím skôr sa liečba začne, keď ešte nie sú prítomné chronické zmeny a komplikácie, tým je efekt lepší. Alergénová imunoterapia má prebiehať v trvaní minimálne 3 rokov, najlepšie sústavne bez prerušovania“ hovorí z praxe prof. prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Účinnosť a bezpečnosť na prvom mieste

Účinnosti a bezpečnosti alergénovej imunoterapie sa venuje veľká pozornosť a vďaka pozitívnym výsledkom najväčšieho klinického programu spoločnosti ALK v oblasti alergickej imunoterapie zahŕňajúceho viac ako 6 000 pacientov na troch kontinentoch Globálna iniciatíva pre astmu (GINA) prvýkrát zahrnula podjazykovú alergénovú imunoterapiu ako prídavnú liečbu vo svojej Globálnej stratégii pre liečbu astmy a jej prevenciu.

„Aj slovenskí pacienti majú možnosť využívať najmodernejšiu liečbu v podobe rýchlorozpustných tabliet pod jazyk, ktorá môže výrazne zlepšiť kvalitu života pacienta a potenciálne modifikovať základnú príčinu ich ochorenia“ uzatvára prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR