Väčšina rodičov už asi pochopila, že sú dávno preč časy, keď deti všetok čas trávili na čerstvom vzduchu a domov sa prišli iba najesť, alebo až večer. Ak patríte k tým, ktorí zažili tresty za neskorý príchod a sociálne siete vytvárali na uliciach a nie vo svojej izbe, tak poďte si oživiť spomienky na nezabudnuteľné detské hry. 

Naháňačka

Pravdepodobne neexistuje taká osoba, ktorá by o tejto legendárnej hre nepočula. Hlavný princíp hry: vyberie sa hráč, ktorý musí chytiť ostatných (dotknúť sa, zasiahnuť loptou) a utiecť. Pred prenasledovateľom sa dalo zachrániť, ak ste sa dotkli dreva, železa, plastu alebo určitých farieb. Variácii bolo veľa.

Fľaša

Táto zábava bola považovaná za takmer zakázanú a často sa hrala ďaleko od očí rodičov, pretože prispievala k emancipácii mladých ľudí. Všetci účastníci sedia v kruhu. Hlavným atribútom je fľaša. Jeden z hráčov otáča prázdnu fľašu v strede a potom musí pobozkať toho, na ktorého ukázalo hrdlo fľaše. Na aké miesto ho pobozkať, alebo iné pravidlá hry, si účastníci dohodli vopred. Často táto hra (najmä v prípade adolescentov) sa hrala aj tak, že dotyčný, na ktorého ukázala fľaša, si musel vyzliesť časť oblečenia, ale toto je, ako sa hovorí, úplne iný príbeh …

Skákanie cez gumu

To je možno jedna z najobľúbenejších typických dievčenských hier. Hlavným a jediným atribútom tejto zábavy je ľanová guma (najskôr sa používala klasická biela, neskôr na trhoch existovali rôzne farby). Optimálny počet hráčov – 3, menej často – 4 (potom bolo potrebné hrať v pároch). Každý účastník musí vykonať špeciálne kombinácie skokov v rôznych výškach – od členkov až po krk. Akonáhle sa pomýli, vymení sa s iným účastníkom a čaká, kým skončí.

Skrývačka

Pri tejto hre sa vybralo jedno dieťa, ktoré išlo do rohu, alebo sa pritlačilo k múru a začalo nahlas počítať (najčastejšie do 30 a na konci počítania bolo potrebné zvolať vetu: „Schovaní, neschovaní, idem!„). Ostatné deti sa počas počítania snažili čo najlepšie skryť. Ten, ktorý stál pri múre, musel ísť hľadať ostatných. Jeho úlohou je nielen nájsť hráča, ale tiež utekať a snažiť sa predbehnúť odhaleného, aby sa dotkol steny, pri ktorej počítal na začiatku hry, skôr ako on. Víťazom bol ten, ktorého našli ako posledného. A hľadať išiel ten, ktorého skrýš odhalili ako prvú. 

Vybíjaná

Dvaja hráči – „vyhadzovači“ sú na opačných stranách „barikády“ a medzi nimi sú všetci ostatní hráči. Ich úlohou je trafiť loptou tých v strede a vyradiť ich tak z hry. Toto neplatilo, ak vybíjaný hráč loptu chytil a vrátil ju naspäť „vyhadzovačovi“.  Často ten, kto vybíjal, bol na hráčov v strede nemilosrdný a uštedril im poriadne štípance či modriny od lopty.

Reťaz

Túto hru môžete hrať iba vtedy, keď je aspoň 6 účastníkov. Všetci hráči sú rozdelení do dvoch tímov a stoja proti sebe navzájom. Každý tím sa spojí rukami a vytvoria akúsi „reťaz“. Medzi tímami je vzdialenosť asi 7-10 metrov. Prvý tím začína hru vetou: „Reťaz, reťaz kovaná, pretrhni nás.“ Na to nepriateľ odpovedá jednomyseľne: „Kým?„. Tím, ktorý začal zápas, sa poradí a rozhodne, kto roztrhne ich reťaz. Ten, ktorého meno je pomenované, uteká, čo mu sily stačia a pokúša sa prelomiť ruky hráčov nepriateľského tímu. Ak sa to stane – vezme jedného z účastníkov, ak nie, stáva sa rukojemníkom opozičného tímu. Víťazí skupina, ktorá získa najviac rukojemníkov. Pri tejto hre všetci obyvatelia neďalekých domov počuli naše výkriky.