|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. januára 2012
20. výročie vzniku Mestského divadla Žilina
Jubilejná sezóna Mestského divadla Žilina sa nesie v znamení pôvodných autorských textov, napísaných priamo na telo žilinského divadla.
Zdieľať
Prvý autor, ktorý Žiline daroval originálnu hru plnú nostalgických spomienok s názvom Stalin v Žiline, je jej rodák a čestný občan Ľubomír Feldek. V priamom prenose v nej ožívajú 50. roky minulého storočia, Feldekove radostné spomienky na žilinskú mladosť v kulisách krutých politických paradoxov. Vďaka jeho mágii ožíva konkrétna Žilina, v konkrétnej dobe a v konkrétnom divadle. Inscenácia Feldekovej hry Stalin v Žiline v réžii Doda Gombára bude mať slávnostnú premiéru 28. januára pri príležitosti 20. výročia vzniku Mestského divadla Žilina. V hlavnej úlohe sa v nej predstaví člen umeleckého súboru Slovenského národného divadla Marián Geišberg.
Z histórie Mestského divadla Žilina
Aj keď päťdesiate roky boli kruté, detstvo a mladosť sú už raz také, že sa nezaobídu bez veselosti. Spomienky na žilinskú mladosť, ktoré sa mi vynárali, boli predovšetkým pozitívne. Divákom som chcel hrou urobiť predovšetkým radosť. Verím, že zo žilinskej inscenácie dýchne na diváka nadčasovosť, a teda aj nadžilinskosť.
Ľubomír Feldek o hre Stalin v Žiline
Z histórie Mestského divadla Žilina
Mestské divadlo Žilina bolo založené 1. januára 1992 ako prvé neštátne repertoárové divadlo na Slovensku, ktoré existuje z vôle mesta Žilina ako jeho zriaďovateľa, a to po dlhej prestávke prerušenia tradície profesionálneho divadelníctva v Žiline v roku 1969. Od roku 1995 v Mestskom divadle pôsobili dve scény: Činohra Mestského divadla Žilina a Divadlo pre deti a mládež Maják (Divadlo Maják bolo pôvodne amatérske divadlo, ktoré v Žiline pôsobilo od roku 1980 a profesionalizovalo sa v roku 1990.). Po zrušení Činohry Mestského divadla roku 1996, ktorej sa nedarilo napĺňať svoje umelecké ambície hlavne pre veľké rezervy v kvalite hereckého súboru, zostal v budove Mestského divadla pôsobiť len jeden súbor – Divadlo pre deti a mládež Maják. Divadlo Maják postupne prešlo vnútornou transformáciou dramaturgie a tematicky sa rozšírilo o repertoár pre dospelého diváka. V rokoch 1999 - 2003 prebehla veľká rekonštrukcia budovy Mestského divadla, ktorej autorom architektonického projektu z roku 1941 bol Otto Reichner. (Divadelná sála bola pôvodne súčasťou rímskokatolíckej školy. Budova, ktorá slohovo vychádza z talianskej renesancie i talianskej moderny tridsiatych rokov 20. storočia, je charakteristická vysokým oblúkovým priečelím vchodu, prevýšenými oblokmi a použitím travertínu na vonkajších fasádach, ako aj v spoločenských interiéroch.) Po ukončení veľkorysej rekonštrukcie divadelnej budovy Divadlo pre deti a mládež Maják oficiálne prestalo používať svoj názov a začalo pôsobiť pod hlavičkou Mestského divadla Žilina. Od tohto obdobia sa začínajú písať nové dejiny žilinského divadla, ambiciózny pokus jeho profesionalizácie a hľadania novej tváre. Dramaturgia divadla pod súčasným vedením divadla - riaditeľky Martiny Jesenskej (od roku 2007) a umeleckého šéfa Eduarda Kudláča (od roku 2008) opustila teritórium overenej dramatiky a začala sa výhradne orientovať na súčasné texty, uvádzanie hier v slovenskej premiére, nové preklady, dramatizácie a nové texty slovenských autorov iniciované na objednávku divadla. Divadlo zmenilo svoju identitu, ktorej súčasťou sú zaujímavé a inšpiratívne inscenácie, divadelné ocenenia, účasť na medzinárodných festivaloch doma aj v zahraničí, záujem režisérov, nový vizuál propagačných materiálov od dizajnéra Emila Drličiaka a stále viac nových divákov. Mestské divadlo Žilina je jednoducho súčasným dynamickým divadlom, o ktorom sa rozpráva.
Ohlasy:
„V posledných sezónach si nemôžeme nevšimnúť obrovskú vlnu divadelnej energie, ktorá prichádza z Mestského divadla Žilina. A prináša so sebou novinky. Svojím spôsobom aj novátorstvo. Musím povedať, že s MD Žilina sa nám v Divadelnom ústave perfektne spolupracuje. Navzájom sa podporujeme, motivujeme, máme spoločné projekty (napr. festival Nová dráma/New Drama Enter Žilina, či rôzne príležitostné výstavy, divadelné workshopy). Svoju prácu si vážime a čo je dôležité, navzájom sa sledujeme. Hry z našej súťaže DRÁMA sa realizujú v MD Žilina ako inscenované čítania, následne sa tie najkvalitnejšie inscenácie dostávajú do súťažnej sekcie nášho festivalu Nová dráma/New Drama a veľmi často získavajú najprestížnejšie ocenenia. Držím palce divadlu, aby ho neopustil entuziazmus posledných sezón, a aby jeho členovia s odvahou a maximálnym nasadením spĺňali svoje poslanie a sny.“
Vladislava Fekete, riaditeľka Divadeného ústavu
„Mestské divado Žilina je divadlo, ktoré ešte pred desiatimi rokmi žilo v tieni neďalekého úspešného martinského divadla. Existovali v ňom jednotlivé pokusy, ktoré mali tendenciu priniesť do divadla nový pohľad, nových, mladých režisérov, hercov, no nešlo o kontinuálnu prácu, a preto sa očakávané výsledky nenapĺňali.S nástupom Martiny Jesenskej ako riaditeľky a umeleckého šéfa Eda Kudláča nastala v MD Žilina zásadná zmena. Neprišla zo dňa na deň, chcelo to veľa trpezlivosti a veľa energie zo strany celého žilinského divadla. V súčasnosti ale táto scéna patrí k divadlám, ktoré pravidelne uvádzajú súčasnú svetovú a slovenskú drámu na profesionálnej a kvalitnej úrovni, s častokrát novátorským rozmerom.“
Dáša Čiripová, šéfredaktorka divadeného časopisu kød
„Mestské divadlo Žilina sa mi spája najmä v ostatných rokoch predovšetkým s veľkým progresom, ktorý sa snúbi s odvahou. Odvahou prekonať obmedzenie špecifického oblastného diváka a ponúknuť niečo nové: nové európske (post) dramatické texty (aj pôvodnej slovenskej drámy), nové cítenie mladých tvorcov, priniesť na javisko nové tváre i nové formy. Stáva sa už takpovediac overenou značkou experimentu, ktorému sa darí. Keď som prvýkrát prišla do tohto divadla asi pred 10. rokmi, mala som isté pochybnosti práve zo syndrómu zacyklenosti a voľkaní si v stave akejsi periférnosti. No ako sa ukázalo, bol to omyl. Dnes ho vnímam ako jedno mladé, dynamické divadlo, ktoré je dôležitou súčasťou budovania modernej slovenskej divadelnej kultúry.“
teatrologička Elena Knopová, Kabinet divadla a filmu SAV