|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. októbra 2011
130-ročný boj s pneumokokmi pokračuje
Presne pred 130-timi rokmi, v roku 1881, sa známemu francúzskemu chemikovi Louis Pasteurovi podarilo izolovať organizmus, ktorý nazvali pneumococcus, a ktorý bol v druhej polovici 19. storočia hlavným ...
Zdieľať
BRATISLAVA 6. októbra (WBN/PR) - Presne pred 130-timi rokmi, v roku 1881, sa známemu francúzskemu chemikovi Louis Pasteurovi podarilo izolovať organizmus, ktorý nazvali pneumococcus, a ktorý bol v druhej polovici 19. storočia hlavným pôvodcom pneumónií, teda zápalu pľúc s ťažkými, až smrteľnými následkami. Odvtedy pneumokoky trápia mysle vedcov, lekárov a farmaceutov po celom svete v snahe zabrániť pneumokokom šíriť nákazy, ochorenia a smrť.
Veľká radosť a veľké sklamania z objavenia antibiotík
Obrovským úspechom medicíny v boji proti pneumokokom bolo objavenie penicilínu v roku 1928 Alexandrom Flemingom. Liečba pneumokokových infekcií penicilínom sa začala v roku 1944, teda práve včas na to, aby počas 2. svetovej vojny zachránila tisícky ľudských životov. Tento fakt sa stal dôvodom veľkej radosti lekárov, ktorí boli presvedčení, že problém s pneumokokmi je vyriešený. Žiaľ nebolo to úplne tak.
Už v roku 1967, teda len niečo vyše 20 rokov, odkedy sa začal na liečbu bakteriálnych infekcií vo veľkom používať penicilín, sa objavili prvé prípady rezistencie na toto antibiotikum a boj s pneumokokmi pokračoval ďalej. Pneumokoky, ktoré sa neustále vyvíjali a prispôsobovali sťaženým podmienkam, čím sa samotná liečba týchto ochorení stávala neustále viac a viac neúčinnou. Koniec 20. storočia sa niesol v duchu vývoja nových antibiotík v závislosti od toho, ako sa objavovali jednotlivé typy pneumokokov a ako si na jednotlivé antibiotiká vytvárali rezistenciu. Vývoj nových skupín antibiotík je pritom čím ďalej náročnejší.
Prevencia je lepšia ako liečba
A práve preto sa vedci rozhodli zvoliť inú stratégiu a pustili sa do boja s pneumokokmi, v ktorom sa najúčinnejšou zbraňou stala prevencia. Už v roku 1977 bola predstavená 14-valentná, neskôr v roku 1983 aj 23-valentná pneumokoková polysacharidová vakcína. Nevýhodou polysacharidových vakcín je fakt, že imunitný systém detí, ktorý dozrieva až po treťom roku života na tieto vakcíny slabo reaguje, a teda deti nie sú chránené práve v najkritickejšom období. Navyše toto očkovanie je potrebné opakovať každých 3 – 5 rokov pre zachovanie dostatočnej úrovne ochrany.
Keďže pneumokokové ochorenia ohrozujú najčastejšie deti vo veku do 5 rokov, najmä však tých najmenších v prvom roku života, vývoj vakcín preto pokračoval ďalej s cieľom nájsť účinnú ochranu práve pre tých najmenších. Prvou lastovičkou v tomto smere bola vakcína Prevenar, ktorou sa začalo očkovať v USA od roku 2000 a v Európe od roku 2001. Vakcína obsahovala antigény proti 7 najnebezpečnejším kmeňom pneumokokov, ktoré spôsobujú závažné pneumokokové ochorenia. Po zavedení očkovania Prevenarom poklesol výskyt závažných pneumokokových ochorení v priemere až o 90%, zápaly stredného ucha o približne 50% a znížil sa aj výskyt antibiotickej rezistencie, ako aj počet hospitalizácií a ambulantných návštev lekára.
Širšia ochrana
Pneumokoky však opäť preskupili svoje sily a do boja vyrazili sérotypy, ktoré sa doteraz vyskytovali len zriedka alebo nepredstavovali pre detský organizmus nebezpečenstvo. Patria medzi nich napríklad sérotypy 3, 6A a 19A, ktoré v súčasnosti predstavujú najväčšiu hrozbu pre detský organizmus, keďže sa vyznačujú vysokou odolnosťou voči antibiotickej liečbe a dokážu sa šíriť v detskom telíčku veľmi rýchlo. Liečba závažných stavov u pneumokokových ochorení je často i bojom s časom. Obzvlášť sérotyp 19A je v poslednom období na vzostupe a pre svoju odolnosť voči mnohým antibiotikám je príčinou komplikácií, ktoré vyžadujú dlhodobejšiu liečbu, chirurgické zákroky a použitie antibiotík, ktoré sa deťom bežne nepodávajú. Ani tieto opatrenia však nemusia byť vždy úspešné a môžu skončiť trvalými zdravotnými následkami a v najhorších prípadoch aj úmrtím dieťaťa.
Výrobcovia vakcín zareagovali na tento trend výrobou nových konjugovaných vakcín so širšou ochranou proti desiatim (10-valentná vakcína) a trinástim (13-valentná vacína) kmeňom pneumokoka, ktoré sú v súčasnosti najčastejšie príčinou závažných pneumokokových ochorení. Mamičky sa tak môžu rozhodnúť pre očkovanie svojho novorodenca medzi 10-valentnou vakcínou bez doplatku a 13-valentnou vakcínou, na ktorú si musia nachystať takmer 13 euro na jednu dávku. Rozhodnutie v prospech očkovania proti čo najširšiemu spektru pneumokokových kmeňov odporúčajú odborníci z dvoch hlavných dôvodov: širšia ochrana detí proti závažným infekciám na jednej strane a obmedzenie používania antibiotík, čo zabráni vzniku nových rezistentných kmeňov pneumokokových baktérií.
Prevenar 13
13-valentná konjugovaná vakcína Prevenar 13 poskytuje spomedzi konjugovaných vakcín najširšiu ochranu proti pneumokokom spôsobujúcim závažné infekcie u detí a ako jediná dostupná konjugovaná vakcína poskytuje ochranu aj proti kmeňom 3, 6A a najmä 19A, ktoré sa vyznačujú vysokou agresivitou a rezistenciou na antibiotiká.1,2 Prevenar 13 pomáha chrániť dieťa pred závažnými pneumokokovými infekciami, zápalom pľúc a zápalom stredného ucha, ktoré sú spôsobené očkovacími sérotypmi.1
Informácie o pneumokokoch
Pneumokok je pôvodcom ťažkých, niekedy až fatálnych bakteriálnych infekcií, ktoré ohrozujú predovšetkým deti do 5 rokov života. Šíri sa vzduchom a bežným kontaktom, pričom sa usádza na slizniciach nosa a úst, odkiaľ dokáže preniknúť do krvného obehu a napáda ďalšie orgány. U detí sa tak môžu vyvinúť závažné ochorenia ako sinusitída (zápal prínosových dutín), otitis media (zápal stredného ucha), meningitída (zápalu mozgových blán), bakteriémia (výskyt baktérii v krvi), sepsa (otrava krvi), osteomyelitis (zápal kostnej drene), septická artritída, endokarditída a perikarditída (zápal srdcového svalu a osrdcovníka), peritonitída (zápal pobrušnice), celulitída, či zápal mozgu. V súčasnosti je známych asi 90 kmeňov pneumokových baktérií, avšak iba niektoré z nich predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie a život detí.
Viac informácií nájdete na www.pneumokok.sk.
Prevenar 13 je pneumokoková polysacharidová konjugovaná vakcína viazaná na lekársky predpis, ktorá je čiastočne hradená zo zdravotného poistenia. Pred podaním vakcíny Prevenar 13 si pozorne prečítajte písomnú informáciu. O použití vakcíny a prípadných nežiaducich účinkoch sa poraďte s lekárom.
Referencie
1. Súhrn charakteristických vlastností lieku Prevenar 13, Pfizer, 2011
2. Súhrn charakteristických vlastností lieku Synflorix, GlaxoSmithKline, 2011
SK 11-239
Veľká radosť a veľké sklamania z objavenia antibiotík
Obrovským úspechom medicíny v boji proti pneumokokom bolo objavenie penicilínu v roku 1928 Alexandrom Flemingom. Liečba pneumokokových infekcií penicilínom sa začala v roku 1944, teda práve včas na to, aby počas 2. svetovej vojny zachránila tisícky ľudských životov. Tento fakt sa stal dôvodom veľkej radosti lekárov, ktorí boli presvedčení, že problém s pneumokokmi je vyriešený. Žiaľ nebolo to úplne tak.
Už v roku 1967, teda len niečo vyše 20 rokov, odkedy sa začal na liečbu bakteriálnych infekcií vo veľkom používať penicilín, sa objavili prvé prípady rezistencie na toto antibiotikum a boj s pneumokokmi pokračoval ďalej. Pneumokoky, ktoré sa neustále vyvíjali a prispôsobovali sťaženým podmienkam, čím sa samotná liečba týchto ochorení stávala neustále viac a viac neúčinnou. Koniec 20. storočia sa niesol v duchu vývoja nových antibiotík v závislosti od toho, ako sa objavovali jednotlivé typy pneumokokov a ako si na jednotlivé antibiotiká vytvárali rezistenciu. Vývoj nových skupín antibiotík je pritom čím ďalej náročnejší.
Prevencia je lepšia ako liečba
A práve preto sa vedci rozhodli zvoliť inú stratégiu a pustili sa do boja s pneumokokmi, v ktorom sa najúčinnejšou zbraňou stala prevencia. Už v roku 1977 bola predstavená 14-valentná, neskôr v roku 1983 aj 23-valentná pneumokoková polysacharidová vakcína. Nevýhodou polysacharidových vakcín je fakt, že imunitný systém detí, ktorý dozrieva až po treťom roku života na tieto vakcíny slabo reaguje, a teda deti nie sú chránené práve v najkritickejšom období. Navyše toto očkovanie je potrebné opakovať každých 3 – 5 rokov pre zachovanie dostatočnej úrovne ochrany.
Keďže pneumokokové ochorenia ohrozujú najčastejšie deti vo veku do 5 rokov, najmä však tých najmenších v prvom roku života, vývoj vakcín preto pokračoval ďalej s cieľom nájsť účinnú ochranu práve pre tých najmenších. Prvou lastovičkou v tomto smere bola vakcína Prevenar, ktorou sa začalo očkovať v USA od roku 2000 a v Európe od roku 2001. Vakcína obsahovala antigény proti 7 najnebezpečnejším kmeňom pneumokokov, ktoré spôsobujú závažné pneumokokové ochorenia. Po zavedení očkovania Prevenarom poklesol výskyt závažných pneumokokových ochorení v priemere až o 90%, zápaly stredného ucha o približne 50% a znížil sa aj výskyt antibiotickej rezistencie, ako aj počet hospitalizácií a ambulantných návštev lekára.
Širšia ochrana
Pneumokoky však opäť preskupili svoje sily a do boja vyrazili sérotypy, ktoré sa doteraz vyskytovali len zriedka alebo nepredstavovali pre detský organizmus nebezpečenstvo. Patria medzi nich napríklad sérotypy 3, 6A a 19A, ktoré v súčasnosti predstavujú najväčšiu hrozbu pre detský organizmus, keďže sa vyznačujú vysokou odolnosťou voči antibiotickej liečbe a dokážu sa šíriť v detskom telíčku veľmi rýchlo. Liečba závažných stavov u pneumokokových ochorení je často i bojom s časom. Obzvlášť sérotyp 19A je v poslednom období na vzostupe a pre svoju odolnosť voči mnohým antibiotikám je príčinou komplikácií, ktoré vyžadujú dlhodobejšiu liečbu, chirurgické zákroky a použitie antibiotík, ktoré sa deťom bežne nepodávajú. Ani tieto opatrenia však nemusia byť vždy úspešné a môžu skončiť trvalými zdravotnými následkami a v najhorších prípadoch aj úmrtím dieťaťa.
Výrobcovia vakcín zareagovali na tento trend výrobou nových konjugovaných vakcín so širšou ochranou proti desiatim (10-valentná vakcína) a trinástim (13-valentná vacína) kmeňom pneumokoka, ktoré sú v súčasnosti najčastejšie príčinou závažných pneumokokových ochorení. Mamičky sa tak môžu rozhodnúť pre očkovanie svojho novorodenca medzi 10-valentnou vakcínou bez doplatku a 13-valentnou vakcínou, na ktorú si musia nachystať takmer 13 euro na jednu dávku. Rozhodnutie v prospech očkovania proti čo najširšiemu spektru pneumokokových kmeňov odporúčajú odborníci z dvoch hlavných dôvodov: širšia ochrana detí proti závažným infekciám na jednej strane a obmedzenie používania antibiotík, čo zabráni vzniku nových rezistentných kmeňov pneumokokových baktérií.
Prevenar 13
13-valentná konjugovaná vakcína Prevenar 13 poskytuje spomedzi konjugovaných vakcín najširšiu ochranu proti pneumokokom spôsobujúcim závažné infekcie u detí a ako jediná dostupná konjugovaná vakcína poskytuje ochranu aj proti kmeňom 3, 6A a najmä 19A, ktoré sa vyznačujú vysokou agresivitou a rezistenciou na antibiotiká.1,2 Prevenar 13 pomáha chrániť dieťa pred závažnými pneumokokovými infekciami, zápalom pľúc a zápalom stredného ucha, ktoré sú spôsobené očkovacími sérotypmi.1
Informácie o pneumokokoch
Pneumokok je pôvodcom ťažkých, niekedy až fatálnych bakteriálnych infekcií, ktoré ohrozujú predovšetkým deti do 5 rokov života. Šíri sa vzduchom a bežným kontaktom, pričom sa usádza na slizniciach nosa a úst, odkiaľ dokáže preniknúť do krvného obehu a napáda ďalšie orgány. U detí sa tak môžu vyvinúť závažné ochorenia ako sinusitída (zápal prínosových dutín), otitis media (zápal stredného ucha), meningitída (zápalu mozgových blán), bakteriémia (výskyt baktérii v krvi), sepsa (otrava krvi), osteomyelitis (zápal kostnej drene), septická artritída, endokarditída a perikarditída (zápal srdcového svalu a osrdcovníka), peritonitída (zápal pobrušnice), celulitída, či zápal mozgu. V súčasnosti je známych asi 90 kmeňov pneumokových baktérií, avšak iba niektoré z nich predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie a život detí.
Viac informácií nájdete na www.pneumokok.sk.
Prevenar 13 je pneumokoková polysacharidová konjugovaná vakcína viazaná na lekársky predpis, ktorá je čiastočne hradená zo zdravotného poistenia. Pred podaním vakcíny Prevenar 13 si pozorne prečítajte písomnú informáciu. O použití vakcíny a prípadných nežiaducich účinkoch sa poraďte s lekárom.
Referencie
1. Súhrn charakteristických vlastností lieku Prevenar 13, Pfizer, 2011
2. Súhrn charakteristických vlastností lieku Synflorix, GlaxoSmithKline, 2011
SK 11-239