„Najtrtúd cena za originalitu pre Túlavé divadlo“...

V renesancii objavilo istú perspektívu, ktorá mu dodala hĺbku. Z moderny ho ovplyvnilo najmä dada a Picasso, lebo ten ako jediný bol schopný načrtnúť štruktúru jeho humoru. Stravinskij sa k nemu vyjadril vo svojom 27. takte, Joyce hneď v doslove svojej knižky. Súčasnosť priniesol do Túlavého divadla istý Aurel Zetocha z Paderoviec, ktorý v iluviálnej vrstve svojej chalupy našiel tajomný odkaz a odovzdal ho dvom študentom gymnázia Kamilovi Šiškovi a Jurajovi Novotovi. Tým sa začali písať moderné dejiny súboru“, píše na domácej www.stránke súboru...


Desiatky pôvodných hier odohraných na námestiach a scénach rôznych divadiel. Tisícky úsmevov a sálv smiechu, no i za vedierko sĺz...Toto je Túlavé divadlo dnes. Pôsobí tak v Podpalubí Lode Adyho Hajdu a Romana Luknára, no neobchádza ani juh, východ, sever, či západa, blízky i ďaleký...No, zajtra je tu TRTÚD! Ak by ste mali pocit, že ide o neidentifikovateľný pokyn, ste na omyle. Je to totiž označenie, resp. skratka udeľovania cien Túlavého divadla, ktoré vedie Jakub Nvota, a prečo práve Trtúd..?.”Trtúd je skratka pre Trnavské túlavé divadlo, a ešte je to zvonenie rozzúreného bicyklistu... Ale, rokmi sa z toho stal aj môj pocit z niektorých vecí, ktoré žijem a prežívam...Jednoducho, Trtúd!”, konštatuje Jakub Nvota, ktorý ani v bežných situáciách neskrýva svoj plnokrvný humor...V dnešnej dobe tak nepostrádateľný.

Nejde len o hocijaké ocenenie, ktoré bude udeľované 16. decembra, pretože ho určuje 400 členná akadémia, “ tu aj za hranicami reality” za túlavé divadelné výkony. Je to pre všetkých členov divadla sviatok. Spočiatku len potulné divadlo so sídlom v Trnave, dnes divadlo vyrovnajúce sa kvalitou iným existujúcim, ako aj kamenným scénam...Aké bolo to snaženie sa od úvodných krôčikov Jakubovho a Kamilovho jadra plného pôvabného humoru až k jeho dnešnej, možno občas až sarkastickej podobe? “My to stále robíme rovnako. Akurát sa vekom posúvajú hranice. V niečom sa zužujú, v inom rozširujú, tiež sa významne posúvajú hranice tolerancie”, hovorí Jakub Nvota.  “Ja sa stále snažím vidieť svet ako sedmikrásku, ale čoraz viac si uvedomujem zodpovednosť a potrebu hovoriť celkom otvorene o blbosti ľudskej. Kedysi som tú odvahu nemal”... A, veru tak, aj posledná premiéra In vino...je dôkazom toho, že tento autor, režisér a herec v jednej osobe, síce milosrdne, ale predsa, poukazuje na ľudské neduhy, no zároveň sa ich nesnaží len výlučne kritizovať, ale človeka vidí vo svojej nahote. „Diváka netreba učiť myslieť. Dokáže to, ale myslenie bolí. Aj mňa, ale z času na čas sa donútim. Tak, nech to skúsia aj ostatní”, hovorí. TRTÚD, teda ceny za Najtrtúd inscenáciu, Najtrtúd herečku, Najtrtúd herca v hlavnej a vedľajšej postave a Najtrtúd netúlavú inscenáciu divadla v Podpalubí sa teda udelia a odovzdajú zajtra. Jakub Nvota však nestráca vieru v ľudské chápanie diváka a pochopenie seba samého:“ Každý obraz vyvolá v každom človeku celkom špecifickú odozvu, ja si netrúfam ani len predstaviť, čo všetko sa v ľuďoch ukrýva, akými obrovskými skladmi emócií, obrazov a imagináciou disponujú. Verím v ňu. Verím v nich. Našou úlohou je atakovať ich do tej miery, aby sa kolieska v ich hlavách rozbehli. A, je vcelku jedno, či je to poézia, humor, alebo filozofia - divadlo by malo byť provokáciu k mysleniu”...

Autor: Jana Jurkovičová