„ Je to pár dní a večerov, ktoré v divadle nie sú všedné“, hovorí o Festivale Astorka 2015 Andrea Dömeová .

 Divadlo Astorka sa v nových priestoroch na Nám. SNP ešte len „udomácňovalo“, ale vzalo svoj osud do vlastných rúk aj v nových priestoroch a do dnešného dňa má už parádny zástup tých, ktorí chcú v ňom hosťovať, ale aj tých, ktorí chcú hostí na domácom – bratislavskom  javisku vidieť.

Reč je o Festivale Astorka, tento rok „s označením“ 2015, ktorý počas  októbra (25. 10. - 29. 10.) v Bratislave privíta veľa vzácnych umelcov. Avšak, s jednou smutnou udalosťou, pretože v niektorých  materiáloch  Astorky z leta  sa objavila informácia, že hrá aj vynikajúca Marie Spurná, dlhoročná herečka pražského Divadla Na zábradlí, ktorá  však v septembri zomrela. Napriek tomu, Divadlo Na zábradlí  po prvýkrát ako hosť, chýbať nebude a tohtoročný Festival Astorka 2015 prinesie veľa pekného, o čom viac pohovorí dramaturgička divadla Andrea Dömeová .

Pripomeniete si na festivale ešte aj uplynulé 25te výročie Divadla Astorka?

25. výročie je za nami. Do 26. roku života nášho divadla sme vstúpili počas nového  skúšobného procesu inscenácie Višňový sad (nebude) v úprave a réžii Mariána Amslera a žijeme už len tým....

Festival Astorka, ktorý len každoročne mení svoje „popisné číslo“ podľa práve prebiehajúceho roku, čiže teraz 2015, už privítal desiatky európskych divadiel. Veľa z nich sa na vašej scéne stalo takmer stálym hosťom, a Astorka na scéne toho ktorého divadla rovnako. Rovnako ste veľmi obľúbení aj v USA, kde cesty súboru vedú pravidelne. Akými hosťami poctíte slovenského diváka na Festivale Astorka 2015?

Hneď začiatok festivalu patrí poézii, čo doteraz ešte nikdy nebolo a v podstate ani u nás neexistuje v profesionálnom divadle. Václav Postránecký predstaví Sonety Villiama Shakespeara v preklade pána Hilského. Sprevádza ho ženské sláčikové kvarteto. Tento zážitok by si nemali rozhodne nechať ujsť milovníci poézie, Shakespeara a všetci, ktorí sa venujú recitácii. No a samozrejme, na festival prídu naše stálice.

Takže, Dejvické ani Švandovo divadlo z Prahy chýbať nebudú...

Dejvické divadlo, Švandovo divadlo, Vígszinház, Sitra Achra – to sú piliere nášho festivalu už niekoľko rokov. A prvýkrát k nám zavíta Divadlo Na zábradlí, to je tiež veľká udalosť v histórii festivalu.  Ich Velvet Havel získal nedávno takmer všetky české divadelné ceny (do minulého roku známe ako Ceny Alfreda Radoka) a vo všeobecnosti sa „Na zábradlí“ vybrali inou cestou vďaka tímu, ktorí tam prešiel z brnianskej Reduty, takže, už len preto je zaujímavé ukázať ich tvorbu bratislavským divákom.

Čiže, chystáte viacero noviniek...

Popri Dejvickom divadle sa u nás predstaví aj Andrea Bučko v sprievode harfy a na záver pripravuje Majo Labuda & Friends prekvapenie.

Ktoré osobnosti predstaví tohtoročný festival ako tému predstavenia?

Je veľká vzácnosť, že tento rok predstavíme skutočne zaujímavých a svojských režisérov, napríklad z Čiech Doda Gombára, Jiřího Havelku, Jana Friča. Inscenácie sú i tento rok veľmi prepojené s hudbou, a tým pádom sa stretneme s muzikou českých skladateľov a to dokonca i vo vlastnom prevedení (Velvet Havel).

Andrejka, ty sa podpisuješ tak pod dramaturgickú stránku samotného divadla, ako aj za výber predstavení. Vnímaš to aj tematicky, čiže, spomínaný výber je niečím ovplyvnený čo sa týka diania vo svete, či spisbe?

To je náš sen, ale sme veľmi limitovaní technickými možnosťami nášho divadla, ktoré sú oproti iným divadlám a ich prirodzeným vymoženostiam veľmi malé. Naše divadlo vzniklo z kina, ani predtým tam nebolo divadlo, takže nemáme žiadne technické zázemie, ťahy, točne, prepadlisko či priestor pod javiskom, nemáme žiadne miesto po bokoch, javisko je úzke, krátke, malá výška, no, každý, kto vie, čo divadlo potrebuje sa už chytá za hlavu. Preto sme veľmi veľmi vďační všetkým divadlám, ktoré často doma musia zvažovať a vymýšľať, čo upraviť, často na úkor krásnych artefaktov a nápadov ich scénografie, aby k nám mohli prísť.

Václav Havel, Karel Kryl...Aj to sú osobnosti, ktoré na scéne nechýbajú. Ani tento rok.

Kryl bol minulý rok, hra o Havlovi tento rok...

A nesmieme zabudnúť na maďarskú osobnosť – Vígszínház predstaví životný príbeh Alaine Polczovej, ktorej román vyšiel v českom jazyku. Jej osud je tak známy aj u nás. Veľmi ma prekvapilo, ako sa po zverejnení programu už od leta diváci pýtajú na túto inscenáciu. Pretože ja som ju nepoznala, ale teraz už vďaka Vígszínházu viem, aká to bola veľká osobnosť, silná žena a napriek krutostiam, ktoré prežila, urobila veľa dobrého. Jej život by mohol byť odkazom pre všetkých, ktorí majú pocit, že súcit, pomoc druhým je nejaká divná choroba a treba pred ňou uprednostniť svoje vlastné, často len majetkové záujmy.

Čo si má divák predstaviť pod „Prekvapením Maja Labudu ml.?

To by som neprezradila, ani keby som to sama vedela.

Aj hudba ako sprievodný program je veľmi zaujímavá. Čím diváka zaujmete počas tohto ročníka?

Väčšina inscenácií je prepojená s hudbou. Popeláři (Smetiari) sú dokonca funky muzikál, síce špecifický, ale muzikál. A okrem toho, ako každý rok, privítame Sitru Achru a novinkou je divadelná režisérka a hudobníčka Andrea Bučko, dcéra slovenského herca a prvej dámy slovenského džezu, Adriany Bartošovej. Jej program sa volá Andrea Bučko & Mária Kmeťková: z najnovšieho albumu Andrey Bučko Polarity.

Celým festivalom nás „sleduje“ fotograf Pavol Breier so svojím aparátom. Jeho fotografie budú súčasťou až dvoch výstav počas festivalu. Tú druhú necháme vo foyeri ešte aj po festivale.

S čím do ďalšieho ročníka vstupujete?

Predstavujeme si, že nám spríjemní pár dní a večerov, že nás zase vytrhne z bežných dní, ktoré síce v divadle nie sú všedné, ale festival predsa len svojou intenzitou, náročnosťou, náporom na nervy vyvoláva stavy iného duševného stavu, až akejsi eufórie a tá nie je každodenná.