„Je dôležité vedieť sa občas zastaviť, uvedomiť si krásu každého dňa a tešiť sa z maličkostí...“ hovorí speváčka a hudobníčka Adriena Bartošová.

A to tí, ktorí si jej kvalitu uvedomujú a radi si svoju niekdajšiu domovinu spropagujú niečím výnimočným. Adriena Bartošová, neraz účinkovala aj na Bratislavských Jazzových Dňoch, ktoré bývajú v toto jesenné obdobie, a nechýba na nich ani ako pravidelný návštevník. Svoju kariéru odštartovala práve v Nemecku, asi preto sa tam rada  vracia. Blízke je pre ňu každé publikum, ktoré hudbu dokáže vnímať srdcom, rovnako aj rôzne pocity v hudbe, ktoré vypovedajú o človeku. Je to pre Adrienu spôsob vyjadrovania, ktorý si volí rovnako, keď jej je ťažko, ako aj vtedy, ak je šťastná. 

Názov tvojho posledného CD bol Softly. Je aj tvoje pracovné a životné  tempo pomalšie a ľahšie?

Myslím, že sa mi podarilo počas prázdnin trochu „vypnúť“ a spomaliť ten rozbehnutý kolotoč rôznych povinností a aktivít. Pri CD Softly som mala skôr pocit nežnosti, nežne pristupovať k veciam a ľuďom v okolí, a samozrejme, aj k sebe. Naše telo nám vysiela rôzne signály, niekedy doslova volanie o pomoc a my sa často robíme hluchými, nechceme si uvedomiť, že netreba ignorovať tieto signály, či už ide o bolesť hlavy, žalúdka, rôzne alergie, či iné príznaky...

Je dôležité  vedieť sa  občas zastaviť, uvedomiť si krásu každého dňa a tešiť sa z maličkostí, a najmä z toho, že žijeme v mieri.

Dostávaš veľa pekných príležitostí najmä zo strany tých, ktorí dokážu oceniť umenie také, ktoré neklame a nevyprchá ani po odznení tónov. A práve takíto ľudia ťa pozývajú do zahraničia. Sú to zahraniční Slováci, čo si vyberajú zo svojej niekdajšej domoviny to overené?

Myslím, že je to rôzne, v poslednom čase som naozaj dostala viaceré ponuky zo zahraničia, išlo skôr o ponuku z našich ambasád, ktoré organizovali  rôzne umelecké spoločenské akcie. Tak sa mi podarilo dostať na krásnu vernisáž manželov Bidelnicovcov, spojenú aj s mojim samostatným recitálom do Ríma. Do Mníchova sme cestovali zasa s hudobno –poetickým pásmom, kde sme vystúpili s Jurajom Burianom a recitoval môj manžel – Štefan Bučko. Veľmi príjemným zážitkom bol aj napr. Eunic Jazz festival v Berlíne, kde sme hrali spolu s Gabom Jonášom a talianskym gitaristom Fillipom Cosentini. Zhodou náhod sa to všetko udialo počas posledného polroku...Ale inak, takých pekných príležitostí až tak veľa nedostávam.

Zaujímala by ma vaša spoločná príprava na podujatie s manželom...Je to ľahká cesta, ktorá vedie k výsledku? Dokážete sa v pracovnej oblasti dohodnúť bez problémov?

Števko je v poslednom čase veľmi zaneprázdnený, a tak dramaturgiu  hudobno – poetického večera robím zväčša  ja, zatiaľ sme nemali problém sa dohodnúť...Rada s ním vystupujem, najmä , keď povyberám z jeho repertoáru to, čo sa mi najviac páči. A tak sa v programe ocitnú  nádherné básne od M. Rúfusa, J. Smreka, J. Chalupku, výber z jeho vlastnej tvorby, ale i napr. výber zo Shakespearových Sonetov atď.. Ľudia majú takúto poéziu v jeho prevedení veľmi radi.

Ozaj, niekedy účinkujete v trojici, aj s dcérou Andrejkou....

Áno, občas sa podarí. Aj keď, ona je dosť rozcestovaná, (v poslednom období má hudobné aktivity napríklad v Paríži..). Naposledy  sme spolu účinkovali v SND, v Modrom salóne, vtedy išlo o večer s názvom Tušené ostáva v tieni, kde Štefan predstavil svoju rovnomennú knižku poézie a my sme večer spestrili našimi skladbami. Rada ju aj pozývam na svoj koncert ako hosťa, je to milé prekvapenie v programe.

Je to veľmi pekný zjav, že sa celá rodina dokážete dopĺňať aj po tej pracovnej stránke. Viem, že sú umelci, ktorí sa vďaka podobnosti a totožnému pracovnému zaradeniu spoja, ale spev, hudba a umelecké slovo je unikátom vás dvoch, a občas troch. Aké otázky dostávate po koncertoch od divákov a poslucháčov?

Zväčša prídu ľudia skôr zagratulovať. Pokým nebola jeho básnická zbierka na trhu , často sa vypytovali na jeho báseň Dcérke, ktorá mala vždy veľký úspech. Mňa sa občas spytujú na jednotlivé piesne, na akom Cd-čku sa dajú zohnať. Andrejka má vždy veľký úspech a pomaly si buduje vlastné a verné publikum.

Adrienka, spomenula som Softly, CD, ktoré vyšlo pred dvomi rokmi...Je mi jasné, že pracuješ stále, stále máš inšpiráciu, hoci nie vždy je to Múza plná pozitívnych správ, no som si istá, že práve ty vieš vyťažiť aj z tých chvíľ ťažších...

Nenazvala by som to ťažením, ale myslím, že aj ťažšie chvíle sú pre viacerých umelcov zdrojom inšpirácie, a  vďaka nim človek rastie a dozrieva aj  umelecky....Ja mám za sebou takéto obdobie a akonáhle  som ho prekonala, ocitám sa už pol roka v tvorivom procese a dokončujem skladby na svoj nový projekt. Prekonaním ťažkého obdobia prichádza príval nových síl, radosti a inšpirácie, takže to všetko dokopy sa  potom odráža aj v umeleckej  tvorbe.

Si nesmierne silná a charizmatická žena, plná nádeje, krásy a radosti z toho, čo robíš. Prepadnú ťa občas aj pochybnosti o význame umenia na Slovensku vôbec?

Asi ako každého. Dostať sa do povedomia len vďaka talentu  a práce  je čoraz ťažšie, vlastne, už skoro nemožné. Vážim si však najmä takých umelcov, ktorí naozaj tvoria a nemajú čas naháňať manažérov a celé  dni premýšľať nad novým imidžom a podobne...Čo sa týka hudby, viem, že je u nás množstvo úžasných kapiel, ale žiaľ, sú málo propagovaní, a ak by sa aj v nejakých televíznych programoch mohli ukázať (ktorých je veľmi málo), namiesto nich sa tam objavujú stále tí istí...Vlastne, ak mám byť úprimná, v poslednom čase  TV pozerám čoraz menej..

Máte s Andrejkou aj spoločných poslucháčov, alebo je tvorba každej z vás tak rozdielna, že sa tu priesečník nenachádza? 

Čo sa týka mojej generácie, tá Andrejku vždy prijíma s veľkým záujmom a má u nich úspech. Ako je to naopak, netuším. Mladšia generácia o mne nevie skoro nič, a asi by ani nevyhľadávala moje koncerty. Moju hudbu rádia hrajú len výnimočne a akosi sa stalo bežným, že sa neuvádzajú jednotliví interpreti .  Tak často ani ja netuším, keď ma niečo zaujme, o koho ide. Je to škoda, lebo keď sa mi niečo páči,  rada mu to oznámim, resp. zagratulujem...Andrejkinu  tvorbu považujem za výbornú a nehovorím to len ako matka. Niekedy mám pocit, že ani ona sama si neuvedomuje, aké úžasné harmonické pochody použila, proste jej to príde a ešte to aj skvele interpretuje. Robí si aj sama texty (na rozdiel odo mňa) a stojí si za nimi, o to viac je jej hudobný odkaz silnejší. Je viac pesničkárka, ja sa v poslednom čase vraciam k mojej pôvodnej tvorbe, dokončujem práve suitu bez textu, kde hlas je viacmenej jeden z nástrojov. Ale, mám už aj pár vlastných textov, chcelo by to viac sebadôvery pri textovaní.

Vidíš sa v jej hudobnom zrení? Stretávaš samú seba občas v jej hudobnom vývine?

Vidím..  Ja som bola v jej veku síce viac klaviristkou , so slušnou technikou, ktorá aj skladala a spievala, ona má  viac predpokladov byť  speváčkou. Ale, stretávame sa vo veľa aspektoch, v tvorbe oboch sa dá napríklad nájsť veľa etno prvkov, okrem iného vplyv orientálnej hudby. Obe sme taktiež nemali šancu sa venovať len hudbe. Odbor, po ktorom sme túžili, sa buď neotváral, alebo v mojom prípade, ma z kádrových dôvodov nezobrali. V podstate, u nás neexistuje na VŠ štúdium kompozície v rámci tzv. „širšieho  populáru“. Každá sme sa teda popri štúdiu na inej škole snažili zdokonaľovať v hudbe, Andrejka vyštudovala divadelnú réžiu a dramaturgiu na Divadelnej fakulte VŠMU, má teda k hudbe veľmi blízko, a občas si aj skladá hudbu k divadelným predstaveniam. Ja som to mala ťažšie, po skončení Fakulta riadenia VŠE som na poslednú chvíľu odmietla ponuku programátorky vo VUB. Dostala som totiž lukratívnejšiu, spievať v zahraničí a tak sa mi podarilo zarobiť si na nástroj – syntetizátor veľmi rýchlo. Polovicu sumy som mala našporenú počas dvoch rokov, druhú som zarobila na prvej ceste. Bola to pre mňa škola, ale po necelých dvoch rokov cestovania som to nechala. Predtým som však absolvovala  dvojročné Experimentálne štúdium populárnej hudby, kde som mala zaujímavých lektorov: prof. Slava Siváčka, Františka Tugendlieba, Petra Breinera a ďalších...A, ešte predtým, základy kompozície u prof. Ivana Hrušovského. Hosťovala som už vo viacerých formáciách ( napr. Džezkvintet Laca Gerhardta) a v rôznych  programoch  ( Fujarová show ) so svojimi piesňami, keď prišiel konečne čas, založiť si kapelu, čo sa nám podarilo  s Jurkom Burianom, s ktorým sme si to už dlhšie plánovali...V ten rok,  keď  sme zahrali na našom prvom koncerte na malej scéne Bratislavských Jazzových Dní, sme sa stali objavom roka...Doteraz ešte koncertujeme a prizývame si k spolupráci  rôznych kamarátov - kolegov.

Adrienka, čo teba najviac pri tvorbe motivuje, kde najmä nachádzaš ten motor? Sú to dobre odohraté a divácky nabité koncerty, stretnutia, či zmysel života v rodinnom kruhu?

Všetko dokopy...presne si to vymenovala akurát to platí od konca, prioritou je pohoda v rodinnom kruhu.