Zo zoskupenia V4 ťažia krajiny najmä pri cezhraničnej spolupráci

Bratislava 15. februára (TASR) - Zoskupenie krajín V4 má pre krajiny najmä politický význam. Z ekonomického hľadiska ťažia najmä z cezhraničnej spolupráce. Zhodujú sa na tom viacerí analytici.


"Zoskupenie krajín V4 postupne stráca svoj význam, pretože jeho členovia sú nielen spojencami, ale aj konkurentmi, a to najmä v prípade získavania priamych zahraničných investícií. Napriek tomu by sa spolupráca týchto krajín mala posilniť," myslí si ekonóm spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz. Podľa jeho slov totiž krajiny V4 reprezentujú ekonomiky so silnými základmi, relatívne diverzifikovanými štruktúrami a zlepšujúcou sa ekonomickou aktivitou.

Podľa analytikov má vyšehradská skupina pre štáty význam najmä pri presadzovaní spoločných cieľov. "Váha štyroch štátov je predsa iná tak z pohľadu počtu populácie, alebo aj ekonomického výtlaku meraného cez hrubý domáci produkt (HDP). Malá krajina by svoje záujmy mohla pravdepodobne presadzovať o čosi ťažšie ako v prípade spolupráce s ďalšími susedmi," skonštatoval aj hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Podobný názor má aj analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Upozorňuje ale na to, že názory krajín sa často líšia. "Silné zoskupenie krajín s jednotným koordinovaným postoj by mohlo malým krajinám V4 pomôcť presadiť svoje záujmy na pôde Európskej únie. Bohužiaľ, záujmy jednotlivých krajín V4 sa často líšia a ich postoje sú nekoordinované, a tým zaniká aj sila ich spoločného hlasu," doplnil Koršňák. Ekonomické prínosy V4 tak vidí najmä v prihraničnej spolupráci. "Tá môže prinášať aj významné benefity jednotlivým prihraničným regiónom, má však len obmedzený dopad na ekonomiku ako celok," tvrdí Koršňák.

Podľa Gábriša obchodovanie medzi krajinami získalo podporu najmä vďaka novým investíciám. "V prípade Slovenska a Českej republiky to vidno najmä na príklade automobiliek," uviedol Gábriš.

V minulom roku pritom všetky krajiny zaznamenali významný hospodársky rast. "Všetky ekonomiky V4 majú prospech z rastúceho domáceho dopytu. To je zvlášť viditeľné v prípade súkromnej spotreby domácností, a to v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce, nízkou infláciou a nízkymi úrokovými sadzbami. Indikátory spotrebiteľskej dôvery dosahujú vysoké hodnoty," doplnil Sielewicz. Zároveň uviedol, že Slovensko spolu s Českou republikou vynaložili veľké úsilie na dočerpanie eurofondov z predchádzajúceho programového obdobia. "Krajiny V4 profitovali aj zo zaradenia do automobilových dodávateľských reťazcov nachádzajúcich sa v regióne," dodal Sielewicz.

Podľa analytikov pritom riziká, ktoré by mohli ovplyvniť hospodársky rast krajín V4 v najbližšom období pramenia najmä z externého prostredia. "Ak sa materializujú riziká súčasne reflektujúce prepad akciových trhov, tak to cez spomalenie západných trhov pocíti aj stredná Európa," doplnil Gábriš.

Z krajín V4 je pritom podľa Koršňáka najmenej ohrozené Poľsko. Relatívne najmenej citlivá na zhoršenie externého prostredia je poľská ekonomika, ktorá je najmenej otvorenou ekonomikou V4.

Slovensko, Česká republika a Maďarsko zhodne patria medzi najotvorenejšie ekonomiky Európy a preto aj veľmi citlivo reagujú na vývoj externého prostredia, dodal Koršňák.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR