Pozvánka na koncert Eleny Letňanovej

Vo štvrtok 21. októbra 2010 o 19.00 hodine vystúpi naša popredná klaviristka Elena Letňanová medzi „bachovskými“ obrazmi švédsko-slovenského výtvarníka Michala Hudáka v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave s príťažlivým programom skladateľov 17. až 20. storočia, s akcentom na diela tohtoročných jubilantov pod názvom CHOPIN – BACH.

Prečo hrá práve týchto majstrov a pri nich Liszta a Mira Bázlika?

Umelkyňa odpovedá sama sebe:

Prečo hrám Bacha? Sebakázeň, disciplínu, pokoru a duchovnú vyrovnanosť cibrí Bachova hudba.

A prečo hrám Chopina? Pre nostalgiu, nevyjadriteľnú poľskú noblesu a povznášajúci elegický smútok, ktorý vlastne portrétujem po celý môj život pomocou klavírneho zvuku, ako Tatarka v „Písačkách“ slovom.

Prečo Liszta? Pre jeho pozdnú tvorbu, ktorá je otvoreným harmonickým a formovým systémom, je doposiaľ nedocenená.

Prečo hrám Mira Bázlika? Pre jeho podobné založenie ako je Bachovo.

Kto pozná životné osudy Eleny Letňanovej, pochopí uvádzané dôvody. Pre svoje pevné životné postoje obetovala skvelú kariéru koncertnej klaviristky, a vydala sa na tŕnistú púť  disidentky, nezamestnanej a napokon emigrantky. Po nežnom prevrate sa však víťazne vrátila aj na naše pódiá. Viac o Elene Letňanovej pozrite nižšie.

 

Koncert organizuje Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku v rámci festivalu Johann Sebastian Bach – Slovensko 2010 (325. výročie narodenia, 260. výročie smrti JSB),  Roku kresťanskej kultúry 2010 a podujatia Krajiny pre Johanna Sebastiana Bacha s podporou Ministerstva kultúry SR, spoločnosti PPA CONTROLL a o. z. Ars ante portas

 

Predajná výstava obrazov Michala Hudáka, ktorého inšpirovali život a dielo Johanna Sebastiana Bacha (z názvov obrazov: Matúšove pašie: Ó, hlava ubolená, Veľkonočné kupé pre kantátu č. 67, Schody na chór u sv. Tomáša...), je v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave prístupná do 31. októbra 2010 denne okrem pondelka od 14.00 do 18.00 hod. Vstup je voľný.

Program: Johann Sebastian Bach, Fryderyk Chopin, Franz Liszt, M. Bázlik

Predaj vstupeniek počas výstavy obrazov Michala Hudáka Krajiny pre Johanna Sebastiana Bacha v Pálffyho paláci (otvorené denne okrem pondelka 14.00 – 18.00 hod.)

 

Info: www.ecav.sk; www.juras.sk

Prečo hrám Bacha?
Sebakázeň, disciplínu, pokoru a duchovnú vyrovnanosť cibrí Bachova hudba. V Chromatickej fantázii a fúge, slávnom diele, ma priťahuje neobmedzené fantazírovanie, chromatičnosť a disonancie hudobného jazyka. Pravidelná pulzácia fúgy, jej monumentálna výstavba do hudobnej „katedrály“, do ideálnej platónovskej formy pevnej fúgy. Bach ma priťahuje emocionálnou inteligenciou, je kontrastom sveta sprofanovanej, zbanalizovanej, konzumnej reality. Portrétuje niečo nebeské, jemný vesmírny prach častíc. Je žriedlom psychickej homeostázy a morálnej mohutnosti, Kantovského "imperatívu", "smerujúc" proti negatívnej entropii. Keď môj otec hrával v hrozných pozdných 50. rokoch vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici Bachove chorálové predohry, Toccatu a fúgu d-mol na organe, netušil, aký impakt bude mať táto hudba na môj život v dospelosti (taký ako Newton, Einstein, prof. Július Krempaský, Hawkings).

A prečo hrám Chopina?
Pre nostalgiu, nevyjadriteľnú poľskú noblesu a povznášajúci elegický smútok, ktorý vlastne portrétujem po celý môj život pomocou klavírneho zvuku, ako Tatarka v „Písačkách“ slovom. Chopinove mnohé skladby sú stálou výzvou,  drásajú moje city harmóniou-nónovými akordami a skrytou polyfóniou v stredných hlasoch, ktorú má určite z Bacha, štruktúrovou komplexnosťou pozdných diel, ktoré potrebujú našu dešifráciu ako každé hlbšie umenie. Delacroix písal v jednom liste „Chopinova hudba je viac než všetky teórie o nej“.
Prečo Liszta?
Pre jeho pozdnú tvorbu, ktorá je otvoreným harmonickým a formovým systémom, je doposiaľ nedocenená. Dodnes sa nevie ani to, že jeho prastarý otec Sebastian List (povolaním Kättner) a prastará mama sa narodili, pracovali a zomreli v Rusovciach (píše Békeffy v Die Familien Abstammung). Po Lisztovi nie je doposiaľ pomenovaná ani jedna ulica v Bratislave (bol tu viac než 17-krát).
Prečo hrám Mira Bázlika?
Pre jeho podobné založenie ako je Bachovo. Otec skladateľa a matematika M. Bázlika, oceňovaného v zahraničí, bol evanjelickým pastorom. (Bola som aj Mirovou poslucháčkou matematiky na Fakulte architektúry). Vo veľmi peknej hudbe, založenej na hudobnej harmónii „Momentu musicalu  pre Sebastiana“, skladateľ vtipne kombinuje tému b, a, c, h, vytvorenú z mena Bacha (ako privilegované zvláštne štyri prvočísla) s variáciami pojednávajúcimi rôznymi dômyselnými spôsobmi kvintu a tému. Všetko je tu v rovnováhe, v harmónii-proporcii s priestorom iba troch minút. Skladba sa končí rozplynutím kvínt a trilkov v pianissime vo vysokej „anjelskej“ polohe.

Renomovaná slovenská klaviristka, publicistka a hudobný pedagóg doc. PhDr. ELENA LETŇANOVÁ pochádza z Bratislavy. Po počiatočných štúdiách na Fakulte architektúry (STU) a absolutóriu na VŠMU (prof. Rudolf Macudziński), študovala postgraduálne dva roky vo Varšave na Hudobnej univerzite F. Chopina (PWSM) u slávnej prof. Márii Wilkomirskej, doktorandské štúdium na FFUK u prof. Jozefa Kresánka. Jej sľubná kariéra koncertnej klaviristky, ktorú začala ako laureátka Chopinovej súťaže, bola násilne prerušená z politických dôvodov, keď sa ako leader historického pochodu na počesť Jana Palacha dostala spolu s dr. Milanom Šimečkom, Václavom Havlom a inými disidentmi na čiernu listinu. Pôsobila v tom čase na PFUK v Nitre, a po 4 rokoch nezamestnanosti na FFUK, na Katedre muzikológie v Bratislave. V roku 1984 utiekla cez more do Talianska a vo februári 1985 do USA, kde sa jej kariéra obnovila. V 1987 až 1992 pôsobila ako docentka, vedúca katedry klávesových nástrojov na University of Dayton, Ohio. Od 1993 pôsobila na LFUK a v 1994 na Fairfax Conservatory vo Virgínii, od 1995 – 98 na VŠMU a STU-FA v Bratislave. Je autorkou 3 kníh v USA (Keyboard/Piano Interpretation in the 17th,18th,19th Centuries), McFarland, NC, Jefferson, (Beginner‘s Slovak), Hippocrene Books, New York, NY a v Bratislave (Prítomnosť minulosti), Foundation Šimečka) a vyše 90 článkov, esejí, publikovaných v zahraničných a domácich periodikách a prekladateľkou (Kresánek: Základy hudobného myslenia, vydané Andantinom v Belgicku ako e-book, aj pod AnyScore.com). Je prednášateľkou Dejín techniky v anglickom jazyku na STU- Strojárska fakulta v Bratislave od roku 2001 dodnes.

Jej dráha koncertnej klaviristky zahŕňa vystúpenia na medzinárodných festivaloch v Ríme, San Francisku, Londýne, Gente, Viedni, Prahe, Mníchove, Bacau, Katowiciach, Kroměříži, Ostrave, Zlíne a recitáloch v Bratislave, Berlíne, Paríži, New Yorku (Carnegie Hall 1992 ako prvá zo Slovenska), Washingtone, DC, Dallase, Denveri, Oxforde, Bordeaux, Madride, Zaragose, Zurychu, Frankfurte, Varšave, Zagrebe, Ljubljane, Bologni, Shavei Zion-Haifa a v mestách v Kanade, Japonsku, Holandsku, Taliansku, Čechách, Belgicku, Rakúsku, Chorvátsku a doma. Uskutočnila 30 nahrávok pre Slovenský rozhlas (odstránené po jej emigrácii), pre Slovenskú televíziu a vydavateľstvo Supraphon Praha. Veľký ohlas vo svete (londýnska kritika) mala jej objavná nahrávka 2 CD "Piano Solo Pieces by F. Nietzsche" v Belgicku a Rakúsku-Unesco Burgenland. Bola aj umeleckou riaditeľkou festivalov Milhaud 1992, v Ohiu, USA a Flámskej hudby 2000. Účinkovala s domácimi a zahraničnými orchestrami pod taktovkou George Sebastiana, Ovidiu Balana, Filipa Magnussona, Henry van de Velde, P. Vronského, P. Vrábela, O. Tajovského, E. Zámečníka a Ewalda Danela, B. Režuchu, A. Popoviča. Belgičan Boudewijn Buckinx a nositeľ Guggenheimovej ceny Richard Toensing napísali pre ňu dva Klavírne koncerty premiérované v Zlíne a Olomouci na festivaloch Harmonia Moraviae 2009 spolu s Klavírnym koncertrom Henryka Góreckého s Filharmóniou B. Martinů Brno a Forfeste 2010 s pražským Orchestrom Berg a s rumunskou Filharmonica M. Jora na festivale Zielele Musici v Bacau. V Rakúsku predniesla európsku premiéru Sonáty (1909) Borisa Pasternaka. Nahrala pre Český rozhlas v Brne v 2009 diela R. Bergera, M. Bázlika, I. Szeghy, P. Zagara. Pre československý underground preložila v 1979 zakázanú knihu Le message de l’exile A. Solženicina do slovenčiny (od r. 1972 bola umlčaná ako klaviristka na 13 rokov.) Jej poviedka „Horiaci“ a „Pochod“ boli uverejnené v Prahe v Literárkach 2000 a Bratislave. Pozri heslo WHO Is WHO Internat. In Classical Music, Cambridge, UK.