Oscar Wilde spoznal chuť slávy, aj chlad väzenia

BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) - Majster slova a pera Oscar Wilde sa narodil 16. októbra 1854 v írskom Dubline v trochu netradičnej rodine.

Keď mal jeho otec William 28 rokov, stal sa z neho doktor, veľa sa plavil, videl severnú Afriku aj Blízky východ, študoval na Moorfields Eye Hospital v Londýne, napísal dve knihy a pri príležitosti sčítania obyvateľstva v Írsku ho v roku 1841 vymenovali za medicínskeho poradcu. Keď o dva roky neskôr publikovali štatistiku, obsahovala také informácie, ktoré nikdy predtým nezverejnili v žiadnej krajine. Vďaka tomu sa William stal asistentom vládneho komisára pre sčítanie ľudu v roku 1851. Rovnakú funkciu mal aj v dvoch ďalších sčítaniach. Keď si potom otvoril v Dubline ordináciu so špecializáciou na očné a ušné ochorenia, rozhodol sa, že bude podporovať aj mestskú chudobu. V roku 1844 založil Oftalmologickú kliniku sv. Marka, ktorej vybudovanie zaplatil z vlastného vrecka.

Predtým než sa oženil, mal tri deti - Henryho Wilsona (nar. 1838), Emily (nar. 1847) a Mary (nar.1849). Všetky tri finančne podporoval. Platil Henryho štúdium medicíny a zamestnal ho na klinike, Mary a Emily, ktoré vychovával Williamov brat, zahynuli pri požiari vo veku 22 a 24 rokov.

Oscarova matka Jane Francesca Elgee sa po prvý raz zviditeľnila v roku 1846, keď začala písať revolučnú poéziu pod pseudonymom Speranza pre írsky týždenník The Nation. V roku 1848 sa krajinou šíril hladomor a revolúcia zaklopala na dvere mnohých európskych štátov. Redakcie zatvárali a Jane, ktorá bola tiež jazykovo zdatná, sa rozhodla zarobiť prekladom hororového románu Sidonia the Sorceress Wilhelma Meinholda.

Ich prvý syn a Oscarov starší brat William "Willie" Charles Kingsbury sa narodil v roku 1852. Oscar Wilde, celým menom Oscar Fingal O'Flahertie prišiel na svet o dva roky neskôr. Po ďalších troch rokoch pribudla do rodiny Isola Emily Francesca. Ako desaťročná však ochorela a zomrela, čo Oscara veľmi poznačilo. Po celý život mal u seba skrytý pramienok jej vlasov.

Willie a Oscar navštevovali Portora Royal School v Enniskillene. V roku 1871 získal mladší z bratov ako úspešný študent štipendium a mohol tak ísť študovať na Trinity College v Dubline. Znova exceloval a získal najvyššie školské uznanie a ďalšie štipendium. V roku 1874 vyhral Berkeley Gold Medal za gréčtinu a Demyshipovo štipendium na Magdalen College v Oxforde.

Oscarov otec zomrel 19. apríla 1876, no rodina bola zabezpečená. Henry, jeho najstarší syn ju podporoval až do svojej náhlej smrti v roku 1877. Oscarovi sa v tom čase na štúdiách v Oxforde darilo. Za svoju báseň Ravenna (1898) dostal Newdigate prize. Po promócii sa Oscar presťahoval do Londýna, kde žil so svojím priateľom Frankom Milesom, populárnym portrétistom. V roku 1881 mu vyšla prvá zbierka poézie. Hoci bola kritici sa v názoroch rôznili, kniha Oscarovi pomohla.

V decembri 1881 odplával do New Yorku, precestoval Spojené štáty americké a na viacerých miestach prednášal estetiku. Pôvodne mal predstúpiť pred publikum päťdesiatkrát a turné malo trvať štyri mesiace. Napokon absolvoval za 260 dní asi 140 prednášok. Navyše zariadil veci tak, aby v New Yorku uviedli jeho hru Vera.

Po návrate spoza Atlantiku strávil tri mesiace v Paríži písaním tragédie na objednávku pre herečku Mary Anderson. Keď si ju prečítala, odmietla ju a tak sa Oscar vydal na prednáškové turné po Británii a Írsku.

Jeho súkromný život sa vyvíjal tiež celkom pozitívne - 29. mája 1884 sa oženil s Constance Lloyd, ktorá bola od neho o štyri roky mladšia. Bola dcérou uznávaného obhajcu, ktorý zomrel, keď mala 16 rokov. Bola to sčítaná žena, ovládala niekoľko jazykov. Dvojica mala spolu dvoch synov. Starší Cyril sa narodil v roku 1885, Vyvyan o rok neskôr.

Oscar prijal neskôr ponuku pri znovuzakladaní ženského časopisu World magazine, kde pracoval v rokoch 1887 až 1889. Následne mu vyšli dve zbierky príbehov - Šťastný princ a iné rozprávky (The Happy Prince and Other Tales, 1888) a Dom granátových jabĺk (The House of Pomegranates, 1892). Jeho prvý a jediný román Portrét Doriana Graya (The Picture of Dorian Gray) vyšiel v roku 1891 v knižnej podobe. Rok predtým sa však v skrátenej verzii objavil v American magazine. Dielo v tom čase označili mnohí za nemorálne, prezentujúce homosexualitu a stalo sa prvkom, často využívaným v súdnych sporoch vedených proti Wildeovi.

Svoju prvú hru pomenoval Wilde Vejár lady Windermerovej (Lady Windermere´s Fan). Premiéru mala vo februári 1892. Páčila sa kritikom a dosť zarobila. To ho motivovalo, aby aj ďalej písal pre divadlo. O rok neskôr mala premiéru jeho Bezvýznamná žena (A Woman of No Importance) a v roku 1985 Ideálny manžel (An Ideal Husband). V tom istom roku diváci videli aj jeho hru Aké dôležité je mať Filipa (The Importance of Being Earnest). V lete 1891 stretol Lorda Alfreda 'Bosieho' Douglasa, tretieho syna Markízy z Queensberry. Bosie dobre poznal Oscarov príbeh o Dorianovi Grayovi a práve študoval na Oxforde. Čoskoro sa z nich stali milenci a boli nerozlučnou dvojicou, kým Wildea o štyri roky nezatkli. V apríli 1895 Oscar zažaloval jeho otca za urážku na cti po tom, ako ho markíza obvinila z homosexuality. Oscar neskôr od žaloby odstúpil, ale polícia ho i tak zatkla a usvedčila z obscénností. Napokon dostal dva roky nútených prác. Constance vzala deti do Švajčiarska a vrátila sa k starému rodinnému menu Holland.

Po prepustení napísal Wilde Baladu o žalári v Readingu (The Ballad of Reading Gaol, 1898) ako svoju reakciu na obdobie prežité v žalári. Dielo vyšlo krátko pred smrťou Constance v roku 1898. Oscar a Bosie sa čoskoro dali dokopy, no posledné tri roky života prežil dramatik na cestách po Európe. Stretával sa s priateľmi, býval v lacných hoteloch. Jeho kreativita ale pominula. O niekoľko rokov neskôr mal vážny zápal ucha, dostal meningitídu (zápal mozgových blán) a 30. novembra 1900 zomrel. Smrť si ho našla v lacnom parížskom hoteli, keď mal iba 46 rokov.

SITA