Slávik z Avignonu - Mireille Mathieu

BRATISLAVA 20. júla (WEBNOVINY) - Francúzska speváčka Mireille Mathieu sa narodila 22. júla 1946 v Avignone. Mireille pochádza z chudobnej, mnohopočetnej rodiny. Spomedzi štrnástich detí sa narodila ako najstaršia. Jej súrodenci sa volajú Monique, Christiane, Marie-France, Réjane, Régis a Guy (dvojičky), Roger, Jean-Pierre, Rémy, Simone, Philippe, Béatrice a Vincent. Ich otec bol kamenár, rodinu živil výrobou náhrobných kameňov. Najstaršia dcéra mu splnila vlastný sen. Aj on sa totiž túžil stať spevákom. Mathieuovci žili v biednych pomeroch - doslova v drevenom domci. Keď pršalo, dnu zatekalo, keď fúkal vietor, vnútri bola vždy zima a prievan. V roku 1961, keď mala Mireille 15 rokov, rodina sa presťahovala do päťizbového bytu, prideleného štátom. Mireille, jej rodičia a súrodenci mali po prvý raz kúpeľňu. Speváčka si na tento deň spomína ako na najúžasnejší vo svojom živote. To, že žili v núdzi, nútilo madam Marcelle Mathieu sledovať všetky výdavky spojené s chodom domácnosti.

Pozorne preratúvala každý jeden z dvesto frankov, ktoré jej manžel Roger Mathieu priniesol ako týždennú plácu. Viac sa mu nepodarilo zarobiť ani napriek tomu, že jeho otec viedol kamenárstvo, v ktorom pracoval. Keďže Mireille bola z detí najstaršia, veľmi skoro sa oboznámila s významom slova zodpovednosť. Výrazy ako dovolenka alebo oddych boli pre pracovitého Rogera a jeho starostlivú manželku celkom cudzie.

Mireille začala spievať ako dieťa. Do kontaktu sa s publikom po prvý raz dostala už ako štvorročná, keď vystupovala v kostole počas Polnočnej omše. Ako mladá pracovala v továrni. Z každej výplaty si odložila nejaké peniaze. Z tých potom vyplácala svoje hodiny spevu. Túžila stať sa slávnou speváčkou, túžila byť niekým. Jej spev sa pozdával aj spolužiačkam, ktoré ju žiadali, aby spievala počas hodín vyšívania. Priateľom často spievala napríklad La vie en rose. "Aby sa z teba stala speváčka, musíš byť silná - psychicky aj fyzicky," spomínala neskôr speváčka na slová, ktoré jej tak často prízvukovala hlasová lektorka. Už tá jej hovorievala, že má oveľa väčšiu šancu skončiť ako skrachovanec než ako hviezda voziaca sa v Rolls Royce. Mireille s ňou súhlasila, no verila, že ten, kto nikdy neriskuje, nemôže ani nikdy vyhrať.

Objavil ju manažér vtedajšej najväčšej francúzskej hviezdy - Johnnyho Hallydaya - Johnny Stark. Hovorieval jej, aby nezabudla na to, že je iba začiatočníčka a tiež jej hneď na začiatku spolupráce povedal, že ju nechá "drieť ako koňa". Stark, ako správny a skúsený manažér vedel, akú dôležitú úlohu zohrávajú v kariére začínajúcej speváčky stretnutia s novinármi, rozhovory, ale aj tvrdý tréning, hodiny francúzštiny a angličtiny. Mireille musela dokonca chodiť aj na gymnastiku. Veľa sa priučila v orchestri Paula Mauriata a pod vedením textára André Pascala, autora jej piesní, z ktorých sa stali hity - Mon crédo, Viens dans ma rue, La premiere étoile a mnohých iných. Po jej televíznom vystúpení 21. novembra 1965 a vôbec prvom vystúpení v legendárnej parížskej Olympii ju okamžite označili za druhú Edith Piaf. Jej mottom sa čoskoro stal výrok: "Boh a práca".

Prvú dámu francúzskej hudobnej scény z nej spravili hity ako Mon crédo a C'est Ton Nom. Jej hlas však ďaleko prekričal hranice Francúzska. Obrovský úspech si získala nielen na starom kontinente, ale aj v Mexiku, Kanade a USA, kde sa objavila v obľúbenej show Eda Sullivana ako aj v relácii Dannyho Kayea. Len Sullivanovu show sledovalo 50 miliónov divákov. Onedlho ju pozvali do Show Merva Griffina v New Yorku, v ktorej prezradila, že spev je pre ňu najľahšia cesta ako povedať niekomu, že ho ľúbi. V Las Vegas zasa spievala s Deanom Martinom a legendárnym Frankom Sinatrom. Aplauz sa zdal neutíchajúci. Publikum si ju žiadalo, ponuky sa sypali a Mireille koncertovala. Často cestovala, pravidelne sa jej hlas ozýval z newyorskej Carnegie Hall, alebo montrealského Sport Palace, či Universal Amphitheatre v Los Angeles. Spievala však aj pre publikum vo východnom bloku, keď navštívila Zimný palác v Petrohrade. "Na pódiu," odpovedal Stark na otázku, kde sa Mireille cíti najviac doma a dodal, že práve tam nachádza pokoj a rovnováhu.

Počas štyridsaťročnej kariéry sa predalo asi 150 miliónov jej albumov. Mireille Mathieu nahrala asi 1 200 pesničiek v deviatich jazykoch a bola prvou západnou speváčkou, ktorá vystúpila Číne. Za celé roky spolupracovala s mnohými umelcami svetového formátu. Duetá naspievala napríklad s Charlesom Aznavourom, Barrym Manilowom, Paulom Ankom, Plácidom Domingom, Juliom Iglesiasom, Tomom Jonesom, Petrom Alexandrom a inými.

Skladby ako Acropolis adieu, Ne me quitte pas a Santa Maria de la mer patria do skupiny klasických. Uznanie si získala aj za prespievanie skladby Roya Orbisona Blue Bayou, ktorá jej dodnes považovaná za jednu z najlepších cover verzií. Autorom niekoľkých hitov Mireille Mathieu

je aj francúzsko-alžírsky skladateľ Eddy Marnay. Ten sa podpísal aj pod niekoľko skladieb Edith Piaf z neskoršieho obdobia.

V roku 1989 požiadal vtedajší francúzsky prezident François Mitterrand talentovanú Mireille Mathieu, aby zaspievala na počesť generála Charlesa de Gaulla. O rok neskôr pokračovala sériou koncertov v Palais des Congres v Paríži. V roku 2005, po vydaní 38. francúzskeho albumu, oslávila v Olympii 40. výročie na scéne. Medzitým prišla o otca, ktorý zomrel v roku 1985 a Starka, ktorý skonal o štyri roky po ňom. Naposledy sa zviditeľnila počas prezidentských volieb, v ktorých si Francúzi za nového prezidenta zvolili Nicolasa Sarkozyho. Práve jemu a davom na námestiach spievala mohutným hlasom slávnu hymnu La Marseillaise.

SITA